Prvé reportážne a prozaické práce začal publikovať v periodikách Kultúrny život, Roháč, Život, Smena a Večerník. Debutoval rozhlasovou hrou Kto je vinný? (1960), kde sa na pozadí smrteľnej autonehody rieši zodpovednosť jedincov. Scenármi pre televízny seriál Neposlušné kozliatka (1960) a Janko Hraško (1961) sa autor predstavil ako tvorca pre deti. Jeho dobrodružné fotoreportáže z ciest po svete zverejnili rakúske denníky Salzburger Nachrichten a Tiroler Tageszeitung. V prvom autobiografickom románe Doktor, ten Slovák (1995) na podklade numerológie podáva paletu osudov Slovenska, niektorých popredných Slovákov a rodiny Wernerovcov. Zlatá klietka (1996) popisuje život mladého, v povolaní a u žien úspešného muža, ktorý pre túžbu po slobode opúšťa domovinu. Ďalší román Tara – Pieseň vtáka ohniváka (1997) analyzuje tragickú lásku Milana Wernera k americkej manekýnke a prostredie high society v St. Moritzi. Dej románu Nemocnica pri moste lásky (1999) sa odohráva na viedenskej úrazovej klinike, kde pracujú viacerí lekári-emigranti spoza železnej opony, medzi nimi Slovák Milan Werner, ktorý si hľadá nové miesto v živote a usiluje sa presadiť. Román Rozhovory so psom (2001) sa odohráva v modernom Grécku. Do psa reinkarnovaný filozof Sokrates sa dostáva do rodiny lekára Hippokrata a jeho ženy Xantipy. Ožívajú antické konflikty, pozmenené dneškom. Román v nemčine Sladká smrť fotografa (2008) prináša príbeh muža obvineného z pomsty pre pederastiu. Eroticko-didaktický román Zákon bordelu (2009) vyšiel ako skrátená verzia románu Sladká smrť fotografa vydaného v nemčine na CD. Roku 2014 vyšla kniha Nekonečné hľadanie, opäť s autobiografickými prvkami.
