Obč. m. Izidor Žiak. R. 1877 – 82 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, po obvinení z panslavizmu vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku. R. 1883 učiteľ, 1883 – 96 pisár v advokátskych kanceláriách v Banskej Bystrici a v Ružomberku, 1896 – 99 redaktor Národných novín v Martine, 1899 žil v Lopeji, napokon opäť pisár v Banskej Bystrici. Verše publikoval časopisecky v Slov. pohľadoch, Černokňažníku a Národnom hlásniku. Knižne vydal jedinú básnickú zbierku Na svite (1892, v druhom vydaní 1905). Jeho básne zhudobnili J. Babka, J. L. Bella, J. Meličko, J. Valašťan-Dolinský, M. Lichard, M. Moyzes. Jeho besednice, črty a rozprávky vyšli v prozaických súboroch Bájky (1899), Štedrý večer a iné články (1902), Z kroka na krok a Chodil po pánoch (1907), Striga a Doviedol somára miesto kravy (1909), Čertove kúsky. Ľahkomyseľná pravota, hotová psota. Repozícia (1910). Písal aj dramatické scénky a melodrámy: Zakliata kňažná. Zakliaty mládenec (1907), Siroty (b. r.) a i., ktoré inscenoval martinský Slov. spevokol. Prekladal z americkej, francúzskej, ruskej a ukrajinskej literatúry (M. Twain, F. Copeé, V. Hugo, G. de Maupassant, M. J. Lermontov, F. M. Dostojevskij, A. V. Koľcov, T. H. Ševčenko).
