„Od detstva obdivoval spisovateľstvo. Preto aj sám písal. Najskôr len pre seba denník stredoškoláka o škole, futbale a o počasí. Neskoršie si zaznamenával aj dojmy z čítania. Objavujú sa prvky esejistické a beletristické. Prvý zo siedmich uchovaných zošitov denníka obsahuje však poviedky. Prvé? Ktovie. Zreteľne badať prudký vývin k zvnútorneniu. Za jeden z prameňov tvorby považuje nielen život, ale aj literatúru samu. Jeho filozofické reflexie nadobúdajú čoraz väčšmi nostalgický tón. Obsahujú túžbu a skepsu. Túžbu byť a napriek všetkému sa zapísať do pamäti. A skepsu? Na ňu mal dosť príčin nielen kvôli chorobe. Časy a udalosti, ktoré prežíval boli priveľmi vzdialené od jeho humanistických predstáv."
Pavol Hudík
„Červeňov text. Nie je každodenný. Je to záznam, ktorý zanechal po sebe duševne zaujímavý človek. Myslel a predstavoval si veci svojsky, originálne. Je to zaujímavé rozprávanie, hoci to tak sprvu nevyzerá, je to správa o tom, čím všetkým sa zaoberala autorova myseľ. A má aj taký dobre urobený text, kde len máločo prezrádza, že bol mladý a netrpezlivý. Svoju myšlienku sleduje chvatne a nepohráva sa s ňou, napokon, on, vážny a hĺbavý človek, nepohráva sa s ničím, akoby nekľučkoval perom po bielom papieri, ale ryl do trvanlivého materiálu; zo slov staval svoju modrú katedrálu. Bojí sa zbytočných slov, v jeho rozprávaniach ich neodtečie veľa, svoj text píše ako modlitbu, miestami akoby ani nemeniac hlas, píše len to, čo o veci vie a čo o nej musí povedať. Nemal čas na rozpisovanie sa, na iný štýl nemal trpezlivosť, nehýril, nepretriasal drobnosti. Áno, akoby bol svoj text ryl do tabuliek."
Ladislav Ballek
„Pochopil, že to, čo vnímame ako realitu, je javová stránka bytia, ale bytie je aj to, čo sa premieta v nás, teda spôsob, akým sa vyrovnávame so skutočnosťou."
Ján Tužinský
„Nechcel ani dojímať, ani zabávať, ani poučovať, ale novým spôsobom sa podeliť o svoje videnie a poznanie."
Alexander Matuška
