Čomaj bezpečne zvládol jeden zo základných znakov poctivej reportáže, ktorým je strohosť a skratka. Umenie reportáže – a Ján Čomaj to knihou Veľký biliardový stôl potvrdzuje – nie je totiž ani tak umením vedieť „písať“, ako skôr umením vidieť, objaviť prekvapujúce súvislosti medzi tzv. malými dejinami, osudom jediného ľudského života a veľkými dejinami, ktoré ho nemilosrdne drvia vo svojom slepom súkolesí.
Roman Kaliský
Charakteristickou črtou reportéra Jána Čomaja je najmä to, že je dobre poznateľný. Zďaleka i zblízka. Nemôžete sa pri čítaní jeho reportérskych výkonov pomýliť, lebo osobnosť – to je štýl! Na samý začiatok charakteristiky jeho tvorby treba postaviť schopnosť nájsť objavnú tému, teda takú, do ktorej by sa ostatní publicisti vonkoncom nehrnuli. Najlepšie črty Čomajovho reportérskeho umenia nájdeme aj v jeho knihe Kruté osudy. Obdivujeme jeho schopnosť originálne sa dívať, a preto aj jedinečne vidieť. A objavujeme v týchto prózach ešte jednu črtu, ktorú akoby bol doteraz spisovateľ a reportér Ján Čomaj vedome potláčal. Je ňou štedrosť, s akou sa rozdáva! V Krutých osudoch už neskrýva nič, nič si nešetrí pre budúcnosť. Púšťa nás do najtajnejších zákutí svojej duše.
Drahoslav Machala
Aj pre literatúru platí, že ju treba vychodiť a vysedieť, ako povedal Alexander Matuška. Aj nažiť, pravdaže – rovnako ako náročnú, umelecky hodnotnú reportáž. Ján Čomaj je ako reportér úspešný a silný aj preto, že pred jeho reportážami boli dlhé roky prípravy a poznávania. Kto dobre pozná, môže aj hodnotiť, cudzí život nie je preňho krehký porcelán, ale otvorený ľudský prípad.
Ján Beňo
Príbehy Jána Čomaja otvárajú čarovný a dobrodružný svet vzrušujúcej práce iných ľudí. Autor dokázal, že za dobrodružstvom a fantáziou netreba ísť medzi rokle Skalistých hôr, či do kráterov Mesiaca. Hŕstka reportáží v knižke Smrť sedí vpredu uvádza príbehy, nad ktorými sa zatají dych.
Anton Hykisch
