Ján Gbúr photo 1

Ján Gbúr

18. 1. 1953
Brezov
Žáner:
literárna veda, próza

Napísali o autorovi

Ján Gbúr vo svojom literárnovednom knižnom debute Hviezdoslav a česká poézia prepojil aspekt literárnohistorický (problematika dejín slovenskej literatúry obdobia realizmu) s literárnoteoretickým (kontext českej literatúry). Jeho text však „nešuští“ iba zažltnutými papiermi archívov, neprihovára sa nám akademickým tónom teoretizovania bez zážitku z čítania – Gbúr, hoci v menšej miere a radšej potichu ako explicitne nahlas, no zato dostatočne rázne, aj literárnokriticky hodnotí Hviezdoslavovo dielo, takisto ako texty k nemu prirovnávaných českých autorov. Nedá sa pritom ovplyvniť ani dobovými interpretáciami, ani inými (ako estetickými) požiadavkami literatúry, ponúka svojské, demýtizované čítanie. (...) Gbúr vníma Hviezdoslava v nepochybne podstatnom kontexte českej a čiastočne svetovej literatúry. Týmto postupom sa vyhol jednoznačnému (opätovnému) profilu známeho, no pre mnohých zároveň nekomunikatívneho autora a roztvoril, či najmä sproblematizoval doteraz len povrchne načrtnuté otázky. (...) Gbúr prehodnocuje existujúce zistenia, pričom sa snaží svoje tvrdenia vyargumentovať prostredníctvom mnohostrannej textovej analýzy.

Marta Součková

Zámerom zostavovateľa Jána Gbúra zjavne nebolo potvrdiť Hviezdoslavov status „maturitného“ autora par axcellence v podobe akejsi povinnej čítanky školského hviezdoslavovského kánonu. Oproti takémuto „kultotvornému“ zámeru odráža koncepcia výberu skôr snahu zachytiť reálny význam Hviezdoslavovho diela pri úsilí o jeho faktické priblíženie súčasnému čitateľovi.

Zoltán Rédey

Edíciu epického diela Martina Kukučína pripravil literárny historik Ján Gbúr, ktorý sa systematicky venuje slovenským realistickým spisovateľom (pre Knižnicu slovenskej literatúry tiež pripravil výber z Hviezdoslava). (...) Predstavuje Kukučína ako mnohostrannú osobnosť s „ahasverovským“ osudom, ako osamelého človeka s „nepokojnou krvou“. (...) Máme pred sebou zasvätený výklad osobnosti Kukučína – ako človeka plného protikladov a rozporov, ktorého umelecká a filozofická koncepcia života má pozoruhodný univerzálny presah.

Marcela Mikulová

Výskum drámy P. O. Hviezdoslava mal a má jednostranne zameranú – viac teatrologickú ako literárnovednú – podobu. Gbúrov výskum Országhovej drámy, ktorý predstavil už v predchádzajúcej monografii spolu s Petrom Himičom v rozsahu ranej fázy umelca, rozšíril o analýzu najzrelšej (už Hviezdoslavovej) hry Herodes a Herodias a o začlenenie jeho dramatickej tvorby do vývojového kontextu drámy druhej polovice 19. a 20. storočia. Skompletizoval sa tým pohľad na slovesné kvality Hviezdoslava – dramatika.

Lukáš Šútor