Ján HARANTA v r. 1921 – 29 študoval na gymnáziách v Žiline, Nitre a v Levoči, 1929 – 35 filozofiu a katolícku teológiu na univerzite v Štrasburgu, 1940 zložil prof. skúšky v Nitre, 1944 v Bratislave. R. 1935 – 36 pôsobil ako r. k. kaplán v Krásne nad Kysucou, 1936 farár v Kotešovej, 1937 – 40 v Trenčianskej Teplej, 1940 – 42 v Trenčíne, 1942 – 50 prof. na gymnáziu v Žiline, po zákaze vykonávať pedagogické povolanie r. 1950 – 53 farár v Strečne, 1953 – 63 v Zákopčí, od 1963 vo Svinnej. Významný predstaviteľ slov. katolíckej moderny, ktorý po časopiseckých začiatkoch knižne debutoval zbierkou básní Mystérium baladické (1933). Ďalšie zbierku: Zem požehnaná (1940), Klienti (1944), V najkrajšej domovine (1947). Po r. 1948 mu totalitný režim zakázal publikovať, napriek tomu napísal okolo 400 básní, ktoré zväčša ostali v rukopisných zbierkach Pútnik po zrúcaninách, Miserere, Piesne za vŕškami, Pieseň lásky, Kvapka rosy, Víno slabých a Kytica lúčov. Tlačou vyšiel len útly súbor básní Zastretý život (1971). Venoval sa aj prozaickej tvorbe, autor poviedok, esejí, publicistických žánrov a náboženskej literatúry. Jeho zbierky poviedok Spiatočníci a Krásne duše spolu s esejami Z milosti slova a rozsiahlym súborom Kázní ostali v rukopisoch. Prekladal z francúzskej poézie (P. Claudel, Ch. Peguy), z latinčiny, slovinčiny a i. jazykov. Podieľal sa na príprave antológie svetovej náboženskej lyriky O tebe spieva zem (1943).
