Ján Juraj KORENKO sa narodil 21. septembra 1915 v Švábovciach. V rokoch 1927 – 35 študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a v Kežmarku, 1936 – 37 na vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, 1942 – 44 na Vysokej vojenskej škole v Bratislave, 1945 – 46 v Prahe. R. 1937 – 53 vojak z povolania, slúžil na viacerých miestach, naposledy v hodnosti plukovníka pracovník Ministerstva národnej obrany v Prahe. R. 1953 – 59 redaktor učebníc zemepisu a zodpovedný redaktor Slov. pedagogického nakladateľstva, 1959 – 77 riaditeľ Slov. literárneho fondu, od r. 1977 žil na dôchodku v Bratislave. V oblasti literatury pre deti debutoval r. 1945 veršovanými leporelami, k tvorbe pre najmenších čitateľov sa vrátil rozprávkovou knižkou Janko Slamka (1983). Mládeži adresoval zbierku vojnových próz Mladí povstalci (1950), hry a jednoaktovky Jedľovskí chlapci, Sľub, Streľba pri horárni (všetky 1957) a Šumajevci (1959). Auto esejisticky ladených čŕt Umenie mstiť sa (1945), knižne vydal vojnovú novelu Štyri dni a štyri noci (1964) a román Stretnutie o polnoci (1966), vojnovú hru Jesenné ráno (1974), autor memoárov Slnko nad hlavou (1983), spomienky pod názvom Pamätníci publikoval r. 1985 v Slov. pohľadoch; pre rozhlas pripravil viacero scénok a hier rozličného zamerania. Spoluautor učebníc zemepisu pre základné, stredné a osobitné školy, z češtiny prekladal zemepisné učebnice a literatúru faktu (J. Doubrava, J. Fabián, P. Janega, L. Svoboda).
