Dcéra → Jana Kákošová. R. 1938 – 47 študoval na gymnáziu v Nitre, 1947 – 49 v Odbornom divadelnom štúdiu pri Novej scéne, 1949 – 50 divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (nedokončil). Od r. 1948 trvale pôsobil v Bratislave: 1948 – 49 astistent réžie Čs. št. filmu, 1949 – 50 režisér Čs. rozhlasu, 1950 – 52 Vojenského umeleckého súboru, 1952 – 54 dramaturg a umelecký šéf Činohry pre mládež pri Novej scene SND, 1954 – 70 riaditeľ Novej scény, 1970 – 87 SND, súčasne 1978 – 90 predseda Zväzu čs. dramatických umelcov, od r. 1990 na dôchodku. Debutoval divadelnou hrou pre mládež Za šťastím do sveta (1949), ďalej napísal rozprávkovú hru Včielka Bzučalka (1953) a komédiu zo študentského prostredia Mladé letá (1955). Autor rozhlasových hier pre mládež zo súčasnosti s robotníckou, vojnovou, povstaleckou, socialistickou, sovietskou a pionierskou tematikou, ktoré aj sám režíroval (Chlapec z Gori; Ej, Juro Jánošík; Súdruh veliteľ, hlásim…, všetky 1949; Chlapec z Kanálovej ulice, 1950; Rozprávka o hrdinstve, 1951; Buď pripravený; Deti Komúny; Hviezda z hlbín Ruska; Tri strely do terča; Vaňuška, všetky 1952). Napísal aj bábkové hry Čarovné sklíčka (1961), O troch krásach sveta a O bielej ruži (obe 1969), tvorca bábkového televízneho seriálu Kichôtik (1972), televíznej inscenácie rozprávky Ľubica-medvedica (1967) a prozaickej knižky Štyria z našej štvrte (1975). Rozhlasové hry pre dospelých: Clown (1960), Mohérový pléd (1963) a Pavučina (1972), podľa hry z cirkusového prostredia Clown pripravil scenár k filmu Trio Angelos (1966) a rodinnú grotesku Mohérový pléd upravil r. 1967 pre divadlo. Od konca 50. rokov sa začal sústavnejšie venovať dramatickej tvorbe pre divadlo, po komédiách Vietor do tvárí (1959) a Májová noc (1962) napísal hru zo súčasnosti Na každej ceste križovatka (1963). V obdobi konsolidácie sa zaradil k popredným režimistickým dramatikom, autor drám Dom pre najmladšieho syna (1974), Pred brieždením (1975 - bola divadelnou dramatizáciou jeho prózy Štyria z našej štvrte), Na každej koľaji nádej (1977). V záverečnom tvorivom období adaptoval do podoby televíznych insenácií a filmov svoje drámy Na každej ceste križovatka, Pred brieždením, Ľudia z Kanálovej štvrte, Demeterovci a Dom pre najmladšieho syna.
