Vo svojom pomerne rozsiahlom diele sa autor prejavil ako osobitý prozaický typ s prevahou racionality a s tendenciou využívať prózu modelových situácií, v ktorých rieši otázky ľudskej existencie a bytia vo všeobecnej filozofickej rovine i v konkrétnom čase a priestore. Sú to otázky života a smrti, pravdy a spravodlivosti, ľudských túžob a citov a všetkého, čo sa stavia do cesty sebarealizácii človeka alebo jej napomáha. Využíva pritom rozličné literárne prostriedky a formy od legendy, bájky, grotesky, satiry, irónie až po sarkazmus, absurditu a sci-fi. Rád siaha aj po historickej problematike (egyptskej, gréckej i súčasnejšej), ale aj po aktuálnych témach života človeka v dnešnom svete s hľadaním riešenia mnohých problémových otázok v existujúcich situačných podmienkach. Spoločensky je jeho dielo angažované proti neľudskosti, bezpráviu, diktátu moci, útlaku a neslobode v rozličných prejavoch v dávnej minulosti i dnešnej dobe. Aj preto mal s vydávaním svojich diel v minulom politickom režime problémy. Knihu Didaktická kronika rodu Hohenzollernovcov v roku 1964 zakázali vydať a vyšla až v roku 1968. Podobne kniha Pravidlá a výnimky nemohla vyjsť v roku 1983 a do tlače sa dostala až v roku 1990. V historických dielach nám približuje prežívanie dejín obyčajnými ľuďmi, rozvíja myšlienky o zmysle ich života plného dramatických udalostí, zápasu a utrpenia. Pretavuje dobu do ľudí a nie naopak, ľudí do doby, čím svoje postavy v historických dielach poľudšťuje, stavajú sa živými a aktuálnymi, majú čo povedať k súčasnosti. Rieši v nich nielen vzťahy medzi ľuďmi, k vlasti, ale aj celý rad problémov s aktuálnou aj nadčasovou platnosťou. Nechýbajú vzťahy erotické i politické, mocných a ovládaných, lásky i nenávisti a celý komplex morálno-filozofických reflexií, pocitov a myšlienok človeka, ľudí rôznych období a postavenia. Jeho dielo sa vyznačuje túžbou poznávať, objavovať, odhaľovať, ísť pod povrch vecí, ale aj za vec, necháva priestor na dotváranie a domýšľanie čitateľovi.
Viktor Timura
