Otec → Ján Dafčík. Po maturite na gymnáziu v Bratislave (1942) študoval r. 1942 – 47 divadelnú vedu na univerzitách v Berlíne a vo Viedni. R. 1947 – 48 bol prof. na hereckej a opernej škole Št. Brucknerovho konzervatória v Linzi, prof. dejín filmu a dramaturgie na filmovej škole Alpfilm v Linzi a v Salzburgu, dramaturgom Mestského divadla v Braunau, od 1948 žil v Argentíne, kde 1950 – 54 pôsobil ako riaditeľ a režisér Divadla prisťahovalcov, po 1954 riaditeľ nemeckej scény Die Insel, spolupracovník nemeckého denníka Freie Presse v Buenos Aires, zahraničný dopisovateľ nemeckého filmového časopisu Film – Echo, režisér ochotníckych predstavení v Slov. kultúrnom spolku v Buenos Aires. Od študentskych rokov pravidelne publikoval divadelné kritiky, recenzie, úvahy a komentáre vo viacerých domácich periodikách (Naše divadlo, Javisko, Nový svet, Slov. rozhlas, Slov. magazín, Slov. pravda a i.). V tejto činnosti pokračoval aj v emigrácii a jeho početné príspevky uverejňovali rakúske (Die Furche, Welt am Montag, Maske und Kothurn, Linzer Volksblatt a i.), nemecké (Freie Presse, Film – Echo a i.) a slov. noviny a časopisy (Jednota, Slovák v Amerike, Juhoamerický Slovák, Mladosť a i.). Autor rozhlasových hier Smej sa, bajazzo! (1942), Čerešne pre Rím (1943), drám Na konci cesty (1951), A hviezdy zhasli (1953).
