"Hoci mu knihy nevychádzali, neprestal byť básnikom, písal málo a verše si odkladal, akoby v pevnej viere, že musí prísť jeho chvíľa. Prišla. Verše písané programovo, ináč samy sa vyraďujúce z oficiálneho literárneho kontextu, nám znejú ako citlivý komentár k prežitým rokom. Naozaj neprestal byť básnikom, jeho veršom je vlastná rovnako jemná intonácia, ktorú si pamätáme z jeho mladých kníh, kultúra viazaného verša civilného výrazu, ktorá je výdobytkom autorov jeho generácie, hlboký pocit zodpovednosti, autorský, ľudský, duchovný i rozmer jeho prostej a intímnej poézie, ktorá však obsiahne od zrnka prachu až po hranice všehomíra – to všetko je v týchto veršoch. I keď sa priamo dotýka dejinných udalostí (jeho témy z r. 1968 napríklad neutrpeli časom), vždy je v jeho veršoch neopakovateľný tón dôverného oznámenia i stálosti v názore."
Ján Buzássy
"Čas Herodes je báseň úplne mimoriadnych hodnotových dimenzií, báseň, ktorá celkom sólovo – a tomu primerane aj heroicky – obránila česť a mravnosť modernej slovenskej poézie po druhej svetovej vojne, v období jej ideologizácie a politizácie a normatívneho tlaku na celú literárnu tvorbu. Básnik Ján Motulko, dovtedy vcelku krotký lyrik tichých duchovných meditácií, sa na začiatku nástupu totalitnej estetiky a dvojtvárnej totalitnej etiky vzopäl k odvážnej a súčasne poeticky brilantnej analýze času, aký podľa jeho tušenia a poznania začínal vládnuť. Čas, čo nemal zľutovanie s človekom a jeho slobodou. Ale aj čisto básnicky: Motulkov poetický hlas a výraz nadobudol jankokráľovskú dikciu a kraskovskú analytickosť. Číta i počúva sa ako osudová balada, pred ktorou človek a národ nemá úniku. Báseň Čas Herodes je obžalobou a súdom v predstihu."
Pavol Števček
"Štyridsať rokov trvajúce vykoľajenie z normálneho ľudského života pod nežiadúcou kuratelou vládnej totality, devastujúcej duchovný ekopriestor, uvrhlo citlivého básnika do izolácie, v ktorej sa amalgamovali rozporuplné existenciálne pocity a situácie: k životu a do života. Medzi pritakávaním a odmietaním bolo len prešľapovanie. Básnik Ján Motulko patrí medzi tých, ktorí neprijali dobrodenia strany. Ostal svojím a sebou, verný kresťanskému humanizmu i svojmu národu: postojom, poéziou aj svojou prácou.
Aleš Stankovský
