Ján OKÁĽ po absolvovaní učiteľského ústavu v Turčianskych Tepliciach pôsobil r. 1936 – 39 ako učiteľ v Hubovej, 1939 – 40 bol osvetovým referentom Matice slov. v Martine, 1940 – 45 pracovníkom kultúrneho a osvetového oddelenia Ministerstva národnej obrany v Bratislave, pre ktoré napísal publikáciu Kultúrne pomery v SSSR (1941). Od jari 1945 žil v emigrácii, účinkoval v Rakúsku, Nemecku, 1945 – 50 v Taliansku, 1946 – 49 bol tajomníkom Ústredia sociálnej starostlivosti o slov. emigrantov v Európe so sídlom v Ríme, 1950 odišiel do USA, kde r. 1951 – 56 pôsobil ako redaktor Slováka v Amerike, 1951 – 58 Literárneho almanachu Slováka v Amerike vo Whitingu a neskôr v Middletowne, 1979 – 90 Bulletinu Svetového kongresu Slovákov. Na Slovensku vydal tri knihy veršov (Nehnem sa, Nedožité chvíle, Ľúbosť, 1942 – 44); písal aj knižky pre deti (Najkrajšia pesnička, 1940; O vrabčiakovi Čvirikačovi a iné rozprávky, 1944). Exilová básnická tvorba (Voda a víno, 1970; Cielito lindo, 1972; Nedoručené pohľadnice, 1973; Variácie na štvorveršia Omara Chajjáma, 1980; Žalm nad hrobom sv. Cyrila, 1995 a i.). Autor životopisnej monografie Dr. Jozef G. Cincík – pútnik dvoch svetov (1980), spomienkových prác Leto na Traune (1986), Výpredaj ľudskosti (1989); pripravil publikáciu Janosik. A Carpathian saga (1954). S J. Špetkom zostavil pamätnicu svetového festivalu slov. mládeže Slovensko, otčina moja (1983).
