Ján Papp po absolvovaní učiteľskej akadémie v Žiline vyštudoval popri zamestnaní Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Od roku 1953 pracoval v stavebníctve a zastával rôzne riadiace funkcie v Pozemných stavbách, v rokoch 1982 – 1991 bol riaditeľom bábkového divadla v Žiline. Do literárneho diania vstúpil začiatkom 50. rokov časopiseckým publikovaním próz a básní. Knižne debutoval románovou novelou Kára plna bolesti (1969). Napísal zbierku poviedok Kamenný anjelik (1970), román Pieseň pre hluchých (1971), poviedkovú knihu Žeravý uhlík (1972), epické dielo Miluj čas, ktorý príde (1974), zbierku poviedok Šťastie (1979). Autor rozhlasových hier Živí v Battente (1977), Pomsta kapitána Korpa (1977), Kruté svetlo (1978), Hlas rozhodnutia (1979), Slavobrána do svedomia (1979), Údel človeka (1980), Pokolenie večných (1983), Obliehanie samoty (1986), Niekto sa narodí v žite (1994) a i. Literárne predlohy Podivné okolnosti (1983), Kára plná bolesti (1985), Pred sviatkami a Dondula (obe 1986) boli spracované ako televízne a filmové scenáre.
