Ján Poničan

15. 6. 1902
Očová
—  25. 2. 1978
Bratislava
Pseudonym:
Ján Rob Poničan, J. R. Poničan, Rob Poničan
Žáner:
dráma, literárna veda, poézia, próza, rozhlasová tvorba

Životopis autora

Ján PONIČAN v r. 1912 – 20 študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Lučenci, r. 1920 – 22 na Českom vysokom učení technickom, r. 1922 – 26 na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po štúdiách pôsobil r. 1926 – 27 ako advokátsky koncipient v Bratislave, r. 1927 – 28 vo Zvolene, r. 1928 – 33 v Bratislave, r. 1933 – 47 bol majiteľom advokátskej kancelárie, r. 1948 – 49 verejným notárom, r. 1949 – 51 notárom, r. 1952 – 64 riaditeľom Slov. vydavateľstva krásnej literatúry v Bratislave. Príslušník skupiny ľavicovo orientovaných intelektuálov, spoluzakladateľ časopisu DAV. Autor básnických zbierok Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím (1923), Demontáž (1929), Večerné svetlá (1932), Angara (1934), Póly (1937), poémy Divný Janko (1941), výberu z lyrickej tvorby Sen na medzi (1942), poémy s autobiografickými črtami Ivan Klas (1946), poém Povstanie (1946), Mesto (1947); zbierok Na tepne čias (1949), Riava neutícha (1958), Držím sa zeme, drží ma zem (1967), Hĺbky a diaľky (1973). Napísal romány Stroje sa pohli (1935), Pavučina (1945), Jánošíkovci (1973), Treba žiť (1946), Hôrny kvet (1945); zbierky noviel Sám (1945), Z čias-nečias (1949), reportážne črty, zápisky Po horách-dolinách, 1959, poviedky A svet sa hýbe (1960), a i. Autor memoárovej tvorby Búrlivá mladosť (1975), Dobyvateľ  (1979) a posmrtne vyšiel jeho historický román Skaza hradu (1979). Od študentských čias sa venoval aj dramatickej tvorbe (Dva svety, 1924; Boj, 1935; Vzbura na rozkaz, 1936; Jánošík, 1941; Čistá hra, 1949; Štyria, 1958 a i.), písal tiež rozhlasové hry (Jánošík, 1941; Básnik a kráľ, 1943 a i.).  Prekladal z ruskej (S. A. Jesenin, V. V. Majakovskij a i.), bulharskej (Ch. Botev a i.), nemeckej (J. W. Goethe) a maďarskej poézie (E. Ady, S. Petőfi). Od 40. rokov výrazne obohatil repertoár slov. divadiel, ale aj rozhlasovú dramaturgiu prekladmi diel svetových dramatikov (J. B. Molière, F. Schiller, A. S. Puškin a i.) a operných libriet (K. M. von Weber, P. I. Čajkovskij a i.).