Moja príslušnosť k nadrealizmu bola spočiatku charakterizovaná predovšetkým sympatiou a obdivom k novým výrazovým formám a tvárnym výdobytkom, ktoré boli schopné básnický jazyk odrazu priviesť k nebývalému rozkvetu a otvoriť mu široké, nové, dosiaľ nepoznané horizonty. Ale už vtedy som pociťoval, že tieto nové výdobytky, siahajúce či už do sféry metaforickej alebo veršovej, budú vedieť stvoriť v budúcnosti vo svojom postupnom vývoji poéziu nielen l´art pour l´artistickú a intímnu, ale budú mocným lákadlom i pre poéziu programovú, sociálnu, všeľudskú...
