Ján SILVÁN, najvýznamnejší slovenský renesančný básnik, hudobník, kazateľ sa narodil v roku 1493 v Trnave. Od r. 1516 študoval na Viedenskej univerzite. Po roku 1527 pôsobil ako anabaptistický – novokrstenecký kazateľ v Ivančičiach na Morave (kvôli nariadeniu Ferdinanda Habsburského o zákaze pôsobenia anabaptistov a zwingliánov v Uhorsku). Nekompromisne odmietal tzv. wittenberskú konkordiu medzi zwingliáni a luteránmi z r. 1536, tým vyvolal voči sebe nepriateľstvo, preto z Moravy odišiel na Slovensko, kde sa údajne ukrýval v Malých Karpatoch. Aj tu bol prenasledovaný, vrátil sa do Čiech. Po roku 1536 bol pisárom v službách významného šľachtica a humanistického vzdelanca Jána Popela z Lobkovíc v Prahe (známeho nepriateľským postojom k reformácii, pravdepodobne aj preto sa Silván vrátil ku katolíckej viere) a v r. 1539 – 1550 na jeho panstve v Horšovskom Týne, kde mu pri požiari mesta zahynula manželka s dvoma deťmi. Po roku 1856 žil v Domažliciach, hospodáril na rozsiahlych majetkoch; patril medzi vznešených mešťanov, mal dom na námestí a v roku 1572 sa stal členom mestskej rady – konšelom.
