Ján ŠKAMLA, prvá manželka → Júlia Nina Škamlová, rodená Matušková, druhá manželka → Dagmar Wagnerová-Škamlová.
V roku 1950, po skončení piatich tried zvolenského gymnázia, sa stal redakčným elévom v denníku Smena, 1953 – 54 študoval na ústrednej politickej škole Komsomolu v Moskve. R. 1954 – 58 vedúci kultúrnej rubriky denníka Smena, 1959 – 61 zástupca šéfredaktora Smeny, 1961 – 64 študoval na Inštitúte spoločenských vied pri Ústrednom výbore KSČ v Prahe, 1965 – 66 vedúci kultúrnej rubriky časopisu Predvoj, 1967 – 71 šéfredaktor vydavateľstva Smena, 1971 – 72 šéfredaktor Slov. pohľadov, od 1973 vedecký pracovník Literárnovedného ústavu SAV. Verše publikoval v časopise Plameň, v Smene, Kultúrnom živote, Slov. pohľadoch, Mladej tvorbe, Predvoji, Pravde a i. Autor zbierok Rub a lice (1959), Očami za ženou (1964), Unikajúce trate (1966), Sústredenie (1968), Celistvosť črepov (1971), Stupne priestorov (1973), Stopovaný čas (1978); výber z jeho poézie vyšiel pod názvom Pečatný bozk (1972); ďalšie zbierky: Listové tajomstvo (1983), Kráľovská stopa (1990). Literatúru skúmal z pozícií marxizmu. Napísal monografiu Premeny poézie Vojtecha Mihálika (1969), vydal súbory kritických štúdií a esejí Cesta k poetickému (1970) a Spredmetnené slovo alebo ku vzťahom politiky, kultúry a literatúry (1971), knihy Determinanty literatúry a umenia (1973), Podoby sociálnej skutočnosti v literárno-umeleckom diele (1985). V teórii literatúry i v literárnej praxi patril k reformným marxistom, r. 1989 sa odmlčal, jeho tvorba sa zachovala v rkp., z ktorých posmrtne vyšla básnická zbierka intímnej lyriky Skúšobný kameň (2003).
