Ján Smrek photo 1

Ján Smrek

16. 12. 1898
Zemianske Lieskové
—  8. 12. 1982
Bratislava
Žáner:
esej, poézia, pre deti a mládež, scenáristika

Komplexná charakteristika

Básnické začiatky Jána Smreka odrážajú zážitky frontového vojaka na Blízkom východe z prvej svetovej vojny. Nadviazal na európske kontexty symbolizmu i v slovenskej poézii, reprezentované takými osobnosťami, ako P. Verlaine a R. M. Rilke, na Slovensku I. Kraskom a V. Royom. Sám sa definoval ako „chorý básnik bolesti“, čo vystihuje literárnu situáciu na začiatku dvadsiateho storočia a autorovu osobnú i generačnú skúsenosť z dramatických dotykov s vtedajšou realitou. Neskôr sa odchýlil od meditatívno-reflexívnej lyriky, ktorú nahradil novou zmyslovosťou a zážitkovou atmosférou, čím vytvoril nový typologický medzník v slovenskej poézii s prechodom na evolucionizmus, bergsonovský dynamizmus konkrétnych zážitkov a bezprostredných pocitových reflexií. Je vyjadrením pocitovej atmosféry povojnovej literárnej generácie usilujúcej o orientáciu človeka na každodenné radosti ľudského bytia. Jeho poézia sa stala výrazom generačného optimizmu, opojenia z krás dediny, mesta, práce i lásky. V centre básnikovej pozornosti je však žena ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty života. Inšpiruje ho k nehe so silným pocitovým a zážitkovým zázemím s výraznou estetickou hodnotou. V tejto oblasti od základu zmenil tradície slovenskej a vyvolal v mladšej generácii novú vlnu záujmu o ľúbostnú poéziu. Cítiť u neho vplyv českého poetizmu (Nezvalova téza o poézii pre všetky zmysly) s princípom hravosti, hry. Z tohto obdobia vyniká zbierka Básnik a žena (1934), ktorá je výpoveďou o citovom a mravnom význame lásky a poslaní poézie. Autor strieda silné emocionálne verše a prenikavé reflexie s prozaizmami, pokojné miesta s dramatickými. Predstavil sa ako básnik – večný hľadač skutočného ľúbostného citu na pozadí kritiky spoločenskej necitlivosti. Ďalšou etapou Smrekovej tvorby sú roky druhej svetovej vojny. Na dramatické udalosti v čase rozpadu tradičných mravných a kultúrnych hodnôt odpovedá vlastnou víziou sveta a umeleckou koncepciou. S využitím tradičných motívov klasickej literatúry vyjadruje v nich nesúhlas s deformáciami ľudskej a mravnej skutočnosti, ktorú prinášal fašizmus a vojnové udalosti. Jeho poézia nadobúda univerzálny ľudský rozmer. Je predzvesťou víťazstva spravodlivosti a mieru. Po skončení druhej svetovej vojny sa ohlásil pomerne neskoro, hlavne pre nové spoločensko-politické pomery. V novej situácii sa básnik pokúsil o umeleckú syntézu v zbierke Obraz sveta (1958). Definoval sa ako básnik prírody a sústredil sa na prírodné javy, ktoré začal vnímať ako jediný zdroj umeleckej inšpirácie. Neskôr k nim priradil oblasť medziľudských vzťahov a komunikácie medzi ľuďmi. Ján Smrek, pre ktorého poslaním poézie je vyvolávať pocit krásna a harmónie, je jedným z pilierov slovenskej poézie dvadsiateho storočia.

Viktor Timura