Ján Stanislav sa narodil 12. decembra 1904 v Liptovskom Jáne, maturoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave, študoval aj v Paríži, Krakove a Ľubľane. Pôsobil ako asistent na Karlovej univerzite v Prahe a vysokoškolský profesor na bratislavskej Univerzite Komenského. Počas vyše 40-ročného pedagogického pôsobenia vštepoval základy jazykovedy a lásku k slovenskému jazyku stovkám študentov a vychoval celé generácie jazykovedcov – slovakistov a slavistov. Vo vedecko-výskumných prácach sa zaoberal dialektológiou, staroslovienčinou, pôsobením Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy, dejinami slovenského jazyka a Slovákov vôbec. Napísal množstvo odborných kníh, štúdií a článkov, okrem iného päťzväzkové Dejiny slovenského jazyka, Liptovské nárečia, Starosloviensky jazyk, Slovenská výslovnosť, Po stopách predkov a ďalšie. Jeho meno poznajú jazykovedci v Tokiu aj Paríži a nezabudli na neho ani Liptovskojánčania. J. Hlavienka nám povedal: „Bol to veľmi milý, skromný a spoločenský človek, mal rád ľudí a ľudia mali radi jeho. Niekedy sa javil ako samotár a často býval zamyslený. Rád chodieval na prechádzky. Ľudí vždy srdečne zdravil a keď napríklad v obchode niekto prehovoril nespisovne, opravil ho: „Teta, to nie je sáček. Po slovensky je to vrecúško.“ Profesor Ján Stanislav bol predsedom Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV, čestným predsedom Jazykovedného odboru MS, členom Slovenského komitétu slavistov, držiteľom mnohých ocenení a medailí v oblasti jazykovedy. Zomrel 29. júla 1977 v Liptovskom Mikuláši.
