Keď som písal debut Pramene svetla, zreteľne a programovo som vnímal významové zaťaženie toho slova. Jasné, ide o archetyp, ale mňa vtedy zaujímali aj jeho filozofické významy; študoval som dejiny filozofie a stretával som sa s rôznymi transformáciami významov svetla. Obzvlášť ma v danom smere zaujal Martin Heideger, najmä tá jeho etapa, v ktorej sa jeho myslenie dostalo do susedstva "spievajúcich básnikov". Neskôr som však už tak vyhranene so svetlom (v tematizácij s bytím a "heidegerovskými svetlinami") v texte nenarábal, ale tak či onak, fascinácia, úžas nad významom tohto slova ostáva.
(GRUPAČ, Marián – BRENDZA, Boris: Rozhovor s básnikom Jánom Tazberíkom, tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov. In: Dotyky, roč. XXVI., 2014, č. 5, s. 2 – 5.)
