Ján Tužinský photo 1

Ján Tužinský

29. 3. 1951
Zlaté Moravce

Napísali o autorovi

V šiestich poviedkach knihy Mimikri nám autor sprostredkúva životné situácie človeka, ktorý sa usiluje uchrániť pred „zranením“, ktoré mu môže spôsobiť okolitý svet (a okolitý svet túto možnosť naplno využíva!), iní ľudia. (...) Poviedky spája problém hľadania ľudskej identity (najvýraznejšie v poviedke Muž bez tváre), vyrovnania sa s osamelosťou, samotou či opustenosťou, ktorú môžeme prežívať aj vtedy, keď sme obklopení mnohými ľuďmi. Poviedky sú o hľadaní duchovnej spriaznenosti, vzájomnej komunikácie, potreby nájsť chápavého človeka. (...) Autentické momenty porozumenia a spolupatričnosti nenachádzame v komunikácii slovami, ale v mlčaní, v zmysluplnom, významovom mlčaní, keď emocionálna blízkosť prekoná verbálnu odlišnosť a vzdialenosť. Postavy všetkých poviedok sú veľmi „ľudské“, citlivé a vnímavé. Nesú v sebe náboj životnej múdrosti, ktorá im pomáha prežiť aj v nepriaznivých podmienkach.

Michaela Geisbacherová

Ján Tužinský v prvej úvahe knihy Inkvizítor (dnes) s názvom Legendy – alebo útrapy z rozumu (pokus o interpretáciu) vyjadruje presvedčenie, že Veľký inkvizítor smeruje do každej ľudskej bytosti, pretože kus Ivanovej duše je v každom z nás. Z tohto dôvodu, kvôli sebe samým, sa musíme vyrovnať predovšetkým s duchom textu Veľkého inkvizítora, ktorý je pre celé generácie trvale inšpiratívny tematikou ľudskej slobody, slobodnej vôle – problematikou voľby a jej dôsledkov pre indivíduum i  spoločenstvo. Prostredníctvom vyrovnávania sa s odkazom Dostojevského podáva Tužinský obžalujúcu diagnózu súčasného sveta, po ktorom blúdi odcudzená osobnosť, sveta zameraného najmä na produkciu, v ktorom sa človek ako subjekt úplne stráca. (...) Odcudzenie Tužinský kriticky analyzuje v spojitosti s fenoménom mobility pracovnej sily. Túto formu mobility chápe ako odcudzovanie človeka skutočnej tvorivej činnosti. (...) Tužinský odhaľuje súčasný liberálny kapitalizmus ako zameraný proti človeku a jeho individualite. (...) Druhú úvahu Generátor myšlienok koncipuje Štefan Murín ako list Dostojevskému. Aj on sa vyrovnáva s odkazom Veľkého inkvizítora v kontexte dejín i súčasnosti. Je presvedčený, že genialita Dostojevského diela spočíva práve v jeho „kontextovom vyžarovaní“.

Michaela Geisbacherová