Od tradičnejšieho pocitového zázemia a obraznosti, prezentovanej v prvých zbierkach, sa Zambor prepracoval na moderného básnika reflektujúceho esenciálne situácie ľudského bytia. Dominujú u neho témy lásky a smrti, ktoré majú rozporuplné významy, v ustavičnej konfrontácii subjektu s konfliktným vonkajším svetom. Lásku chápe ako základnú očisťujúcu hodnotu, o ktorú treba ustavične bojovať. Konfliktnosť preniká aj do tradičných tém domova, rodiny, rodného kraja, ktoré sú východiskom a istotou plnou nových významov súčasného zložitého sveta. V zbierke Pod jedovatým stromom zaznieva nový prvok Zamborovej tvorby – irónia a sebairónia, ktorý je prejavom autorovej schopnosti reflektovať vlastné pocity a tvorbu z nadhľadu. Mýtický motív stromu umožňuje vyjadriť viacvýznamovosť života v jeho mnohotvárnosti, nádhere, až veľkoleposti, ale aj v jedovatosti a v skrytých zákernostiach. Je symbolom trvácnosti, schopnosti lyrického subjektu odolávať životným búrkam a neistotám. Tematicky v nej autor obsiahol v relatívnej plnosti ľudský život cez základné etapy životnej púte, v čase zrodu, premien lásky, v rozrušujúcich podobách procesu starnutia i v hodine smrti. Zaznievajú i tragické podtóny nepochopenia a osamelosti. V zbierke Soprán dažďových kvapiek básnik reaguje na brutálnu súčasnosť jemnosťou tvaru i obranou trvalých ľudských hodnôt – krásy, nehy a umenia. Prírodu nevníma ako kulisu, ale cez súhrn medziľudských vzťahov a významov v procese jej vnímania. Bližšie je mu ticho a mlčanie, než hlučná poézia, jeho báseň vzdoruje súčasnosti, "vzniká napriek všetkému". Ako básnik vytríbeného vkusu kultivuje rozličné žánre, využíva odlišné rytmy, rýmy i slovné hry. Ako prekladateľ najmä ruskej a španielskej poézie, esejista, teoretik literatúry je v ustavičnom kontakte s poéziou popredných svetových a slovenských básnikov, vedome využíva intertextuálne súvislosti, no rozhodujúca je ich vhodnosť využitia pre danú tému či význam. Ako sám hovorí, bridí sa mu módnosť za každú cenu, hľadá vo svete náznaky vznešeného. Formálna mnohotvárnosť podporuje sémantickú variabilitu a vyjadruje autorovu snahu o fungovanie v čo najširších kontextoch ľudského bytia, ale aj schopnosť zvládnuť akýkoľvek strofický či rytmický útvar. Trpezlivo vyčká na chvíľu, keď dolámané krídla – sceľujúci motív zbierky – dorastú na koncertné. Báseň v jeho podaní dostáva podobu virtuóznych čísel, umeleckých dokumentov o človeku z prelomu tisícročí.
Hana Bacigálová-Valcerová
