Jana Beňová vkročila do literatúry ako devätnásťročná básnickou zbierkou Svetloplachý (1993), intuitívnym poetickým vnímaním, ktoré rozvíjala aj v ďalších dvoch zbierkach – Lonochod (1997) a Nehota (1997). Posun nastáva v novele Parker (Ľúbostný román) (1999), kde sa prozaický text prelína s lyrickým. Ďalšou knižkou je rozporne prijatý súbor trinástich fragmentárnych poviedok a jednej básne Ivana Štrpku – Dvanásť poviedok a Ján Med (2003). Rovnako prózy Plán odprevádzania. Café Hyena (2008), Preč! Preč! (2012), HoneymOon (2015) sa nesú v nejasnom a žánrovo bezhraničnom hľadaní vzťahov medzi ľuďmi, vecami a slovami vôbec. Tým Beňová objavuje dôležitosť prehliadaného i nepodstatnosť predtým dôležitého.
