Jana Beňová sa narodila v Bratislave v roku 1974. Od roku 1992 študovala na VŠMU, odbor Divadelná dramaturgia. V rokoch 2002 až 2009 pracovala v denníku Sme ako reportérka, neskôr tri roky ako editorka v Divadelnom ústave. V súčasnosti je na voľnej nohe a spolupracuje s nezávislým Denníkom N. Jej román Plán odprevádzania (Café Hyena) získal v roku 2012 Cenu Európskej Únie za literatúru a zatiaľ bol preložený do dvanástich jazykov vrátane nemeckého, anglického, francúzskeho, talianskeho či arabského. Jana Beňová vkročila do literatúry ako devätnásťročná básnickou zbierkou Svetloplachý (1993), intuitívnym poetickým vnímaním, ktoré rozvíjala aj v ďalších dvoch zbierkach – Lonochod (1997) a Nehota (1997). Posun nastáva v novele Parker (Ľúbostný román) (1999), kde sa prozaický text prelína s lyrickým. Ďalšou knižkou je rozporne prijatý súbor trinástich fragmentárnych poviedok a jednej básne Ivana Štrpku – Dvanásť poviedok a Ján Med (2003). Rovnako prózy Plán odprevádzania. Café Hyena (2008), Preč! Preč! (2012), HoneymOon (2015) sa nesú v nejasnom a žánrovo bezhraničnom hľadaní vzťahov medzi ľuďmi, vecami a slovami vôbec. Tým Beňová objavuje dôležitosť prehliadaného i nepodstatnosť predtým dôležitého. Kvôli knihe Flanérova košeľa (2020) strávila pár mesiacov potulkami v uliciach a predmestiach hlavného mesta Slovenska, v knihe poviedok s názvom Vandala (2021) zachytáva rôzne formy vandalizmu vo vzťahoch a jej zatiaľ posledná publikácia je kniha Rozhovory v parku (2023) s desiatimi osobnosťami a kamarátmi, ktoré vyšli pôvodne koncom 90. a počas prvých rokov nového milénia v literárno-fotografickom časopise Park.
