Jana Bodnárová

21. 6. 1950
Jakubovany
Žáner:
dráma, literárna veda, odborná literatúra, poézia, pre deti a mládež, próza, rozhlasová tvorba, scenáristika, iné
Krajina:
Slovensko
Národnosť:
Slovensko

Autor o sebe

Pozerám na svet z teritória ženy. Je to moje najvlastnejšie územie, najviac mu rozumiem a mám ho rada. To neznamená, že muži sú v ňom prítomní len okrajovo. Je len presunuté ťažisko, ale "ich miesto v ich miestach" nie je vedľajšie.

Možno je to len zrkadlový odraz mužského sveta vo svete ženskej rozprávačky, ale je sýtený skutočnosťou. Akosi stále rotujem okolo ceého spektra samoty. Ženskej i mužskej. A toto, ako sa s ňou, či napriek nej, dá existovať. Samota a úzkosť. Ako jav psychologický, ale najmä sociologický. Často nám ho predhadzuje ako ohlodanú kosť náš nesúmerný súčasný svet. Nedá sa byť indiferentnou voči jednotlivcovi v čoraz neistejšie pulzujúcom svete, v ktorom sa každú chvíľu môže stať niečo nepredvídané. Zo síl prírody, politiky, sociálnych, rasových, náboženských rozbušiek. I úplne osobných, existenčných. Lebo žijeme v skutočnosti, v ktorej nie každý má pravdu. Sme tak v ére "le désordre planétaire", ako hovoria Francúzi. Berlínksy múr padol, vznikli múry a múriky nové, nie betónové, napríklad ten krymský..., ale práveže aj nové betónové, či z drôtov... "Tektonické" zmeny hraníc, migrácie, animozity, nové stereotypy nepriateľa... k tomu krásna Beethovenova hudba, spieva sa krásna európska Óda na radosť... Dosť sa bojíme, žijeme však, ako keby sme z ničoho nemali strach. Nebyť v epicentre neznamená byť okrajový človek. Človek z okraja nie je marginálny, Okraj môže byť skrytý stred. To platí i pre moje mužské postavy. To platí i pre dnešný svet. V ňom sú miesta, ktoré nie sú v pyšnom strede, či stredoch, ale práve ich vytesnenosť na okraj môže mať silnú energiu. Dobrú i zlú. Tak ako je to v organizmoch miest, ktoré majú luxusné štvrte, ale i predmestia s celou ich biedou . Už nechcem opakovať, aby som sa nedostala do schémy, že stále existujú i radostné stránky bytia...

Jana Bodnárová pre LIC, 2020