Janko Alexy r. 1906 študoval na gymnáziu v Lučenci, 1912 na poľnohospodárskej akadémii v Mosonmagyarovári, 1916 – 17 na filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1919 bol na študijnom pobyte v Paríži, v r. 1919 – 25 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde r. 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite. Od r. 1912 pracoval v rozličných zamestnaniach v Liptovskom Mikuláši a v Prievidzi, v r. 1917 – 18 vojak na ruskom a talianskom fronte, od r. 1924 suplujúci prof. slovenčiny a kreslenia na gymnáziách v Bratislave, od r. 1929 profesionálny umelec v Turanoch, od r. 1930 v Martine, od r. 1932 v Piešťanoch, kde založil umeleckú kolóniu a od r. 1937 trvale v Bratislave. Vynikajúci reprezentant moderného slov. výtvarného umenia zachytávajúci krásy Slovenska a jeho ľudu. Prozaické diela majú často autobiografický a memoárový ráz. Autor poviedkových zbierok Jarmilka (1924), Gretka (1928), Veľká noc (1930), knihy Na voľnej vôľuške (1932), románov Hurá! (1935, prepracovaný r. 1949 s názvom Profesor Klopačka), Už je chlap na nohách (1936), Zlaté dno (1940) a Dom horí (1942), autobiografie Život nie je majáles (1956), Ovocie dozrieva (1957), autobiografie o výtvarných umelcoch Osudy slovenských výtvarníkov (1948). V publicistike sa zameriaval hlavne na propagáciu slov. výtvarného umenia.
