Janko Jesenský je rovnako básnik aj prozaik. Vyrástol v ovzduší poslednej fázy realizmu a nástupu symbolizmu. Svojím dielom patrí k obom týmto literárnym smerovaniam. V poézii prišiel s motívmi osobne prežívaného ľúbostného citu. Počínal si tak "moderne", že jeho verše vzbudili v konzervatívnych spoločenských kruhoch pohoršenie a pokladali sa za cynické. Podstatnou zložkou Jesenského poézie je irónia a sebairónia. Formálne ju charakterizuje ľahký piesňový štýl (takmer heineovský), ktorý kontrastuje s drsne pomenúvanou citovou skúsenosťou. Tá je však skôr maskou, ako ozajstným zážitkom. Ako intelektuálny typ básnika reagoval aj na spoločenskú problematiku. Jeho angažovanosť vo veciach "národa", bojujúceho za svoju slobodu, sa prejavila vo veršoch písaných v zajatí a v légiách. K politickej poézii sa uchýlil aj v čase druhej svetovej vojny, v podmienkach polototalitného "slovenského štátu", v ktorej parodoval a ironizoval praktiky politického režimu.
V prozaickej tvorbe začínal s anekdotickými príbehmi z malomestského prostredia. Malé mesto a jeho obyvateľov poznal z autopsie a keďže s takýmto životným štýlom nesúhlasil, ba ním pohŕdal, zobrazil ho satiricky alebo aspoň s humorom. Vrcholom Jesenského prozaickej tvorby je rozsiahly román Demokrati, do ktorého vložil celoživotnú skúsenosť z verejného angažovania sa v politicko-administratívnej oblasti. Bol totiž dvakrát županom, teda vysokým štátno-administratívnym úradníkom, a neskôr viceprezidentom Slovenskej krajiny. Dôverne teda poznal zákulisie politického života a praktiky politických strán v demokratickom ovzduší prvej Československej republiky a vo svojom románe ich nemilosrdne odhaľoval. (Sám názov románu: Demokrati treba chápať ironicky.) Jesenského román nemá veľmi pevnú kompozičnú osnovu, je skôr pestrou mozaikou jednotlivých stránok politického diania. Bol to zrejme autorov zámer, pretože chcel ukázať čo najviac "prípadov", aby mohol celú politickú scénu odsúdiť. Jesenského "súd" vychádza z princípu etiky. Autor kritizuje politickú prax spod zorného uhla morálky a demokratickej pozície občana. Nositeľom mravných postojov (a zároveň kompozičným "svorníkom") je dr. Landík, postava s neodškriepiteľnými autobiografickými črtami.
Vladimír Petrík
