Jarko Elen (Jaroslav Kaiser.) študoval v rokoch 1905 – 1913 na reálnom gymnáziu v Písku, od 1913 strojné inžinierstvo na Českom vysokom učení technickom v Prahe (nedokončil). Od roku 1919 pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach na Slovensku (Spišská Nová Ves, Topoľčany, Sereď, Ľubietová, Martin), v rokoch 1928 – 1938 riaditeľ meštianskej školy v Senci, od 1938 bol v Bratislave najprv učiteľom, 1945 – 1952 prednostom oddelenia umenia na Povereníctve školstva a osvety, 1952 – 1955 riaditeľ strednej školy, potom na dôchodku. Po príchode na Slovensko spolupracoval s literárnymi časopismi (Mladé Slovensko, Svojeť, DAV, Pravda chudoby), v ktorých publikoval básne, poviedky a dramatické práce. Najvýraznejšie sú drámy uverejňované v Mladom Slovensku (Rozchod, Tragédia Zeme, Západ, Jaro, Vstup a i.), poviedková tvorba (Hriech pátra Marcela, Tajomstvo holičského učňa Janka, Hadie tanečnice, Vône Italie vo vlaku). Písal grotesky, kabarety a skeče, od konca 20. rokov sa venoval hlavne hudobno-zábavným žánrom a tvorbe libriet, napísal vyše 500 a preložil vyše 700 textov tanečných a masových piesní (Stupavská krčma; Katarína, Katka; Ej, horička zelená; Milión hviezd a i.), ale hlavne desiatky libriet k operám, operetám a hudobným komédiám.
