Jaromír Slušný photo 1

Jaromír Slušný

24. 8. 1949
Bratislava
Žáner:
editorská činnosť, literatúra faktu, odborná literatúra, próza, iné
Krajina:
Slovensko

Životopis autora

Jaromír Slušný absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity J. A. Komenského, odbor archívnictvo (historické vedy). Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg v Bratislave  a v Prahe.Od roku 1992 je súkromným podnikateľom. V rokoch 2010 až2017 zastával funkciu predsedu Obce Slovákov v Českej republike, od roku 2000  pôsobí vo funkcii predsedu redakčnej rady časopisu Korene, prvého slovenského časopisu v ČR a súčasne spolupracoval s mnohými českými periodikami.
Základom jeho publikačnej činnosti sú dejiny boja spoločnosti proti rôznym prejavom trestnej činnosti. Tomu zodpovedá jadro jeho knižných publikácií – Štěchovická past (1993, 2010), Čekání na vraždu (1993, 2010), Security Man – Drama jedné noci (2010), Vražedná staletí aneb kriminální příběhy od dávných časů (2002), Černá kniha českých bestiálních vrahů (2006) alebo literárne spracovanie prvej série obľúbených Četnických humoresiek (2002).
Jeho základnou pracou sú Světové dějiny policie (starověk) vydané v roku 2002 a Historie světové policie (středověk, novověk), ktorá vyšla v roku 2006. Je spoluautorom Stručných dejín polície v Európe, vydaných v Bratislave v roku 1995.
V roku 2003 ako spoluautor vydal rozsiahly zborník dokumentov z dejín Slovenska pod názvom Rodný list: Slovenská republika. Jeho rozšírená verzia je od roku 2010 dostupná na www. slusny.aspone.cz pod názvom Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov. . Roku 2005 vydal knihu Smutné konce slavných,  v roku 2007 Nejkrásnější řecké báje a pověsti a roku 2009 Nejkrásnější římské báje a legendy (aj audioverzia). Jeho mytologickú trilógiu završujú po slovensky písané Najstaršie slovenské mýty a báje s podnázvom Svätá kniha Slovanov (2010). Nasledovali knihy  Najväčšie slovenské záhady (2011), Nejděsivější československé zločiny (2012).
Je spoluautorom menších publikácií Slováci v ČRCesta emancipácie a integrácie, (2012), Manuál dobrovoľníka (2013), Prežije slovenčina v Česku? (2014), Slováci v Ústeckom kraji (2015), Cena Mateja Hrebendu (2016). Od roku 2014 sa autorsky podieľa na spracovaní hesiel do Encyklopédie českých právnych dejín.