Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť. Už v čase vstupu do literatúry bola jeho poézia tradicionalistická, no vo svojej tradičnosti celistvá, vyznávajúca všeľudské hodnoty v poradí: humanistický princíp, kresťanský princíp a národno-vlastenecký princíp. Práve cez ne zdôrazňuje rozmer ľudskej dôstojnosti, ktorú vníma ako dôstojnosť konania v každej situácii i v celkovom rozmere ľudského života. Tematizovanie národných postojov a vyjadrenie viery v elementárne hodnoty ľudského života je charakteristickým znakom celej jeho básnickej tvorby. Aj v nasledujúcich zbierkach Prijímanie, S vodou na jazyku, Horúčava a vo výbere Dôstojnosť a iné básne exponuje vžité predstavy o osude slovenského človeka i národa pomocou konvenčných rustikálnych motívov, resp. kresťanských symbolov, pričom sa snaží esteticky zvýrazniť ich spoločenskú závažnosť, a to prostredníctvom zložitej metafory a kompozície básne. V čase publikačného zákazu v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa venoval dramatickej tvorbe pre rozhlas, televíziu a bábkové divadlo. Je autorom televíznych hier Blízko odpovede, Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel, Ján Literát a Megalé syntaxis čiže Veľká skladba, v ktorých čerpal námety zo slovenskej histórie. Pre rozhlas pripravil celý rad umeleckých, dokumentárnych i populárno-náučných rozhlasových relácií. Deťom adresoval knižku básničiek napísaných na základe obrázkových predlôh Zvieratká píšu deťom a knihu básničiek Len z črpáka s pekným uškom. Tematicky aj v nej vyšiel z tradičných, rustikálnych motívov, no pred ich konvenčným spracovaním uprednostnil slovnú hru a bohatú metaforiku. Deťom a mládeži venoval aj bábkové hry Margita a Besná, O cárovi Saltánovi, Živé svetlo, Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška, televízne hry Chlapci a Živé svetlo a televízne rozprávkové seriály Medvedí rok a Rozprávky z praveku. Nesporný úspech v literatúre pre mládež dosiahol svojimi umelecko-náučnými dielami Po literárnych stopách na Slovenska a Túry do literatúry. V prvej z nich predstavil tie osobnosti slovenskej literatúry, ktorých dielo bolo už uzatvorené, v druhom esejistickým spôsobom zaregistroval aj žijúcich autorov, a tak „skompletizoval“ svoj jedinečný literárny zemepis. Na princípe miestopisu zobrazil vývinový oblúk a pulzovanie našej literárnej kultúry od najstarších čias až po začiatok 21. storočia. Paralelne s tým dokumentoval aj zachované nehnuteľné literárne pamiatky na Slovensku. Dielo je doplnené bohatým obrazovým (fotografie spisovateľov, literárne dokumenty) i zvukovým (záznamy hlasov niektorých slovenských literátov) materiálom. Kniha nie je len pomocnou príručkou, ale prostredníctvom sledovania životného zakorenenia jej tvorcov aj zaujímavým čítaním o literatúre na celom Slovensku. Je teda súčasne istým syntetickým či encyklopedickým príspevkom, ale aj osobitým druhom literatúry faktu, nastoľujúcim i teoretické otázky: čo je literárny zemepis a pod. Objavná je i vzhľadom na absenciu podobných titulov v našej literatúre (s výnimkou prác L. Knězeka, P. Uhrína). Medzi tvorivé aktivity Jaroslava Rezníka patrí aj súbor desiatich veselých rozprávok zo súčasnosti Rozprávky o Mladuškovi, príbehy pre deti Kika spáva v paprike a Ježko v kvetináči. Okrem toho autorsky pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára na roky 1994 – 1998, zostavil zborník hymnických piesní a vlasteneckých básní Kto za pravdu horí (1990) aj deväť zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Prekladal z ruštiny (O. Mandeľštam, A. Achmatovová a i.) a češtiny (K. Čapek).
