Jaroslav Vlnka

18. 10. 1971
Bánovce nad Bebravou
Žáner:
literárna veda, poézia, próza

Napísali o autorovi

Vlnka sa v monografiinevyhýba ani problémom s neporozumením či odmietaním nadrealizmu – najprv v období klérofašistickej Slovenskej republiky, ale aj po už spomínanom období od roku 1948. Je paradoxné, že po obidva razy mal problém neporozumenia jednoznačne ideologický podtón. Ak v období vojny nadrealisti odolali kritike svojho básnenia, po roku 1948 prišlo „k zhasnutiu surrealistickej žiarivej imaginácie“. Šesťdesiate roky, kedy prišlo k pokusu oživiť nadrealizmus v období nových nádejí, Vlnka pomenúva ako „fantómový surrealizmus“. Pre úplnosť dodávame, že k ďalšej vlne či pokusu oživiť nadrealizmus prišlo zásluhou zbierok a prekladov Ivana Mojíka z deväťdesiatych rokov minulého storočia, čo autor monografie síce reflektuje, ale nie celkom úplne.
Jozef Špaček o monografii Pavel Bunčák a poézia nadrealizmu (www.noveslovo.sk, 28. marec 2012)

Druhou zbierkou Púšť (VSSS) nadväzuje na zjemnené, subjektovo komplikovanejšie a štýlovo prepracované bítnictvo Jozefa Urbana a Vlada Puchalu. Ide o sebavýpoveď s biblickým podtextom o životnom pocite vlastnej výnimočnosti i deficitnosti, o fatalizme a skepse človeka s avantgardne vizuálnou, farebnou a geometrickou obraznosťou. Vlnka je básnicky rozporuplný, dokáže síce niekedy odhadnúť silu vytváranej myšlienky, no nevyhol sa nadmernému estetizovaniu, klišéovitosti a verbalizovaniu, napr.: „Obloha je hustý záhon / modrých ruží, uprostred neho / v chatrči na spadnutie / so strieškou z tupých tŕňov / žije Boh /a pletie darčekové košíky...“

Radoslav Matejov (Knižná revue 16-17/2006, príloha)