Jaroslav Vodrážka

29. 11. 1894
Praha (Česko)
—  9. 5. 1984
Praha (Česko)
Pseudonym:
Vdžka
Žáner:
esej, literatúra faktu, pre deti a mládež

Životopis autora

Jaroslav VODRÁŽKA, manželka → Ela Vodrážková. Gymnázium absolvoval v Prahe (maturoval r. 1913), kde potom študoval na umeleckopriemyselnej škole a r. 1916 – 18 na Akadémii výtvarných umení. Ako stredoškolský učiteľ pôsobil v Benešove a v Tábore. R. 1923 prišiel na Slovensko, do 1939 učil na gymnáziu v Martine, r. 1939 sa vrátil do Čiech. R. 1939 – 41 pracoval ako gymnaziálny prof., 1941 – 58 prof. na Št. grafickej škole umeleckého priemyslu v Prahe. Na začiatku učiteľského pôsobenia  v Martine začal na podnet matičného tajomníka Štefana Krčméryho spolupracovať s Maticou slov. pri úprave kníh a časopisov (detský časopis Včielka v r. 1925 – 27 a Slniečko). Táto činnosť ho podnietila k vlastnej literárnej tvorbe. Autor kreslených seriálov o Zajkovi Bojkovi (1929 – 31), ku ktorým text napísal Jozef Cíger Hronský, ďalej detského seriálu Piráti (1937), rozprávkovej grotesky O strašiakovi (1939). V r. 1943 – 47 vydal v češtine tri detské knihy, ktoré vyšli aj v slovenčine (Rozprávky o zvieratkách, Šleptáčik, Čože-kdeže?). Zážitky z letovania pod Tatrami zachytil v knihe Štóla (1934). Po 1945 začal znovu ilustrovať pre slov. vydavateľstvá. Po dvadsaťročnom odmlčaní napísal rozprávkovú knihu Macko Mrmláč valachom (1971) a knihu o českom maliarovi a ilustrátorovi Mánesovou stopou (1973). Autobiografický charakter má kniha spomienkových čŕt, esejí a listov Bolo-nebolo (1977). Počas pôsobenia v Martine sa okrem pedagogickej práce zúčastňoval na organizovaní kultúrneho a spoločenského života, pomáhal pri založení bábkového divadla (1927), zbieral etnografický materiál.