Jozef Alexander TALLO v r. 1935 – 38 študoval na gymnáziu v Bratislave, 1939 – 44 v Senci, 1946 – 51 pokračoval v štúdiu popri zamestnaní na Právnickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Od 1938 žil na území okupovanom horthyovským Maďarskom, 1944 prinútený narukovať do maďarskej armády, v máji 1945 padol do amerického zajatia, 1945 – 46 internovaný v zajateckom tábore Dachau, 1946 na zákrok čs. vojenskej misie prepustený domov. R. 1946 robotník, 1946 – 49 vedúci sekretariátu Hospodárskej kontrolnej služby, 1951 administratívny pracovník vydavateľstva Slov. spisovateľ, 1951 – 70 dramaturg a scenárista Čs. filmu, 1970 – 72 ústredný dramaturg Slov. filmovej tvorby, 1972 – 78 vedúci tvorivej skupiny hraných filmov v Bratislave. Bol nielen autorom satirickej, vedecko-fantastickej a detektívnej literatúry, próz zo súčasnosti a historických románov, ale aj iniciátorom mnohých nových tendencií a „reportážneho“ typu historickej prózy. Debutoval knihou poviedok Ľudia z rovín (1953). Drobné satiry a humoresky vydal pod názvom Perpetuum mobile (1955) a z rukopisnej pozostalosti vyši posmrtne Bumerangy (1980), spoluautor Malého zábavníka (1962, s Ľ Petrovským a Ľ Zelienkom). Autor románov Tri staré topole (1957), Zelená planéta Zem (1960), poviedok Vlasy Bereniky (1961), ďalej vydal Dom bez okien (1963), knihy poviedok Nevesta z vysokého domu (1972), román pre mládež V bielom kruhu (1961), historické romány Ruže pre sultánov hárem (1974), Hostina v chánovej jurte (1978) a Ohnivý šarkan (1. zv. 1981, 2. zv. 1982). Scenárista filmových detektívok: Muž, ktorý sa nevrátil (1959), Smrť prichádza v daži (1965), Vrah zo záhrobia (1966), Volanie démonov (1967), Prípad krásnej nerestnice (1973), Do zbrane, kuruci! (1974), Šepkajúci fantóm (s A. Lettrichom, 1975); autor scenára k filmu Advokátka (1977) a ďalších. Zaoberal sa aj problematikou slovenského filmu.
