Doterajšiu literárnu tvorbu Jozefa Banáša možno charakterizovať ako tematicky a žánrovo rozmanitú. Na jej začiatku to boli realistické, jemne ironické poviedky z dedinského a mestského prostredia a televízne scenáre, v ktorých v dramatickom útvare zhodnotil svoje pôsobenie vo fabrickom prostredí. Nasledoval úspešný filmový scenár Začiatok sezóny a po skúsenostiach v diplomacii divadelné hry Tréning na štátnika a No comment, v ktorých si overil schopnosti aforistického a paradoxného pomenovania sveta politiky a jeho historicky takmer nemenných mechanizmov. Tie neskôr využil aj v diele Idioti v politike. Nateraz poslednou Banášovou knihou je dokumentárny román Zóna nadšenia s podtitulom Dramatický príbeh priateľstva a lásky (1968 – 2008), v ktorom zužitkoval predchádzajúce fabulačné skúsenosti, schopnosť písať živé a dramatické dialógy a charakterizovať nimi jednotlivé postavy diela. Rozsiahle jazykové znalosti a prístup do archívov vo viacerých krajinách mu umožnili vytvoriť zaujímavú, objavnú a hodnoverne pôsobiacu dokumentárnu bázu tohto románu.
Prvé poviedky Mimoriadny rýchlik a Busta publikoval na začiatku osemdesiatych rokov v Novom slove mladých, obe neskôr vyšli v knihe Lepší ako včera a poviedka Mimoriadny rýchlik aj v antológii 21 autorov mladej slovenskej poviedky Na večeru budú štvorlístky. Zostavovateľka antológie O. Feldeková charakterizovala týchto autorov ako ľudí, ktorí „žili zaujímavým a intenzívnym životom a boli schopní o ňom pekne vypovedať“. Banášova poviedka je však príbehom s problémovou výpoveďou, rozprávaním v prvej osobe o náhode, ktorá naruší a zmení rozprávačov svet odkrytím hlbších, problémovejších vrstiev života. Jej dramatický potenciál a príbehovú nápaditosť potom autor využil ako súčasť televízneho scenára Nebráňte vtákom lietať. V ďalších poviedkach Vtáčik Paulína, Začali sa horúčavy, Zájdeme spolu na Podzávoz a Animatic clavitist, ktoré vyšli až so značným časovým odstupom v knihe Lepší ako včera, Banáš tematicky čerpá zväčša z dedinského prostredia a prináša zaujímavý, zelinkovsky do jemnej grotesky posunutý pohľad na svet ľudí, ktorí zápasia so zdedenými predsudkami, ťažko sa vyrovnávajú hoci len s náznakmi ženskej emancipácie a svoje vnútorné i vonkajšie konflikty riešia „klasickým“ dedinským spôsobom: pitkou, bitkou či robotovaním do úmoru. Rozsiahla poviedka Zájdeme spolu na Podzávoz, ktorá je rozprávačovým prehovorom k otcovi o ich rodinnom živote vo chvíli, keď otec pre zhubnú chorobu zo života odchádza, okrem dôvernej znalosti kysuckého prostredia prekvapí tatarkovskou vrúcnosťou z novely Ešte s vami pobudnúť. V nej Tatarkov rozprávač zhodnocuje svoju pozitívnu životnú skúsenosť s matkou, jednoduchou dedinskou ženu, kým Banáš problémový vzťah s otcom, sudcom, poznačeným deformáciami komunistického súdnictva. Prozaická zrelosť, rozprávačská plnokrvnosť, plastické obrazy dedinského sveta s dominujúcou postavou Karola Vicena, „večného vtipkára a viťúza“, charakterizuje umelecky najzrelšiu poviedku Animatic clavitist. Poviedka sa stala aj základom filmového scenára Začiatok sezóny, ktorý potvrdil jej kvalitu „lyrického príbehu o tom, ako starý človek stráca a znovu nachádza svoje šťastie, aby ho znova stratil a možno zasa našiel“.
V deväťdesiatych rokoch Banáš tvorivo inklinuje k divadlu a prináša do slovenskej dramatiky postavu francúzskeho diplomata Talleyranda, aby v jeho dramaticko-komediálnom súboji s ministrom vnútra Fouchém poukázal na problémy morálka verzus moc a preskúmal, nakoľko platí, že „morálka je pre občana možnosťou a pre politika povinnosťou“. Tvorivé skúsenosti z hier Tréning na štátnika a No comment, obohatené o štvorročnú parlamentnú skúsenosť, a rozsiahle znalosti zo sveta európskej politiky a politikov v ostatných dvoch storočiach Banáš úspešne zužitkoval v knihe Idioti v politike. Je to zábavný, ironický, groteskný, poučný aj varujúci pohľad na svet politiky všeobecne a tej slovenskej zvlášť. Ušľachtilí, donkichotskí politickí idealisti v tomto svete vedú beznádejný zápas s politikmi, ktorých charakterizujú presne opačné vlastnosti a ideály. Román Zóna nadšenia autor v podtitule označil ako dramatický príbeh priateľstva a lásky a situoval ho do rokov 1968 až 2008. Začína sa krátko pred tragickou augustovou okupáciou, keď sa hrdina knihy zoznámi s mladou Ukrajinkou Sašou, s ktorou prežije krátky, ale intenzívny ľúbostný vzťah (a ktorá potom príde na Slovenskou s okupačnou armádou) a so západonemeckým ľavicovým študentom Thomasom, a ich paralelne a dramaticky sa rozvíjajúce príbehy včleňuje do dokumentárneho tkaniva románu. Táto dokumentárna vrstva románu predstavuje takmer polstoročie kľúčových udalostí odvíjajúcich sa od augustových dní a ukazujúcich rozmanité, často zničujúce dôsledky nielen na osudy hlavných postáv románu, ale aj celej zóny nadšenia – ako metaforicky život a dianie za železnou oponou videné zvnútra nazval autor. Na základe rozsiahlych, donedávna tajných archívnych fondov a pamätí politikov autor ukazuje manipulácie nielen so slobodou jednotlivcov, ale celých spoločenských a geopolitických systémov. Románová faktografia však nepotláča príbeh, ktorý nie je len jej ilustráciou, ale žije vlastným životom, kde sa zrkadlia všetky základné zložky „socialistického absurdistanu“, ktorý prežili komunizmom ovládané štáty – a v predĺženej podobe pokračovali aj po jeho páde. Zóna nadšenia patrí v slovenskej literatúre k vydareným dielam dokumentárneho románu a otvára autorovi – aj iným autorom – priestor na zmapovanie ďalších tém z našich donedávna tabuizovaných, zamlčiavaných či len „nezbadaných“ historických udalostí a osobností.
Anton Baláž
