Na pôsobivom scenári a námete Jozefa Banáša Začiatok sezóny rozvíja režisér Záhon pastelovo ladený film o neradostných dňoch starého penzistu – železničiara Vica. Autor literárnej predlohy odovzdal dobrú prácu, jeho téma má hĺbku, je vyrozprávaná s vrúcnym citom, ale predovšetkým, čo treba oceniť ako mimoriadny prínos, verne vystihuje obraz našich dní na slovenskej dedine. Kresba života, prostredia i atmosféry je veľmi presná.
Jozef Bobok
Pálčivosť problematiky, nastolenie otázok riešenia medziľudských a pracovných vzťahov, odvaha bojovať proti zabehaným a nesprávnym metódam zaujme v televíznej inscenácii Banášových Čistých vôd svojou otvorenosťou a úprimnosťou.
Lýdia Strelecká
Charakteristické pre to, aké zložité je vstúpiť do boja za čestnosť, do boja za názor, do boja za presvedčenie, je aj to, akými kľukatými cestami prešla hra Nebráňme vtákom lietať, kým sme ju konečne uvideli na našich obrazovkách. Peripetie jej uvedenia sú malým dokumentom, koľko vytrvalosti, ba nezlomnej vôle musel spraviť tím jej realizátorov, aby mohla vstúpiť do nášho života. Mená Geľman, Bokarev sú ako tak známe našej verejnosti, ale aj my potrebujeme svojich Geľmanov. Ak sme v Banášovej hre niečomu uverili, tak predovšetkým úprimnosti výpovede, zanietenosti, schopnosti vstúpiť do konfliktu, z ktorého sa iskrí a z ktorého môže vzniknúť plameň pokroku v myslení i v konaní.
Pavel Kusenda
Dramatická groteska Tréning na štátnika umelecky suverénnym spôsobom reaguje na dodnes živý myšlienkový a mravný obsah spoločenského bytia. Očistnou katarziou nám dáva nádej do rokov prebúdzajúcej sa demokracie. Nič pri tom neidylizuje a neidealizuje, pred ničím neuhýba a pred nikým sa neskláňa. Je pádnym príspevkom do diskusie o ďalšom smerovaní slovenskej drámy, o jej kompozičnom uspôsobení i vzťahu k realite.
Pavol Janík
Banáš priniesol v Idiotoch v politike na slovenský knižný trh dielo, ktoré sa oplatí prečítať. Rozprávačský talent, dynamický jazyk diela a správny nadhľad vytvára správu, z ktorej sa občas chce smiať cez slzy. No ako autor odkazuje: „Nenadávajte na Dzurindu, Mečiara či Fica, že to zavinili oni. Mohli ste si zvoliť iného. Napríklad mňa.“
Alena Štrompová
Ako Idioti v politike tak aj Zóna nadšenia by sa mali stať povinným čítaním.
Ivan Popovič
Dielo Zóna nadšenia je svojím spôsobom v slovenskej literatúre ojedinelé. Autor ho sám nazval „dokumentárnym románom“ a žánrovým zaradením pripomína Mailerove Armády noci, alebo Capoteho prózu Chladnokrvne. Banáš vrátil slovenskej literatúre príbeh, vrátil jej dramatickosť a svojou dokumentárnosťou jej dal nový rozmer.
Eduard Chmelár
Ak by bola kniha Zóna nadšenia čisto faktografická, nemala by šancu zaujať čitateľa príbehom, ak by bola zasa výlučne beletristická, pripravila by sa o možnosť odovzdať pútavou formou cenné posolstvo predovšetkým mladej generácii.
Márius Kopcsay
Slovenskej literatúre chýbal výrazný spoločenský román, ktorý by reflektoval naše blízke dejiny a postoje nás, občanov tohto štátu v jeho rôznych totalitných a menej totalitných podobách k nemu. V Zóne nadšenia Banáš túto smradľavú konzervu otvoril, hoci sa sám aj okyckal.
Martin Kasarda
Banášove pútavé rozprávanie plní aj vzdelávaciu úlohu. Autorova osobná skúsenosť z diplomatických postov v Berlíne a vo Viedni je zrejmá. Som presvedčený, že sa ešte do diplomacie vráti, ale na druhej strane sa teším, že ju na čas opustil a po Idiotoch v politike napísal Zónu nadšenia.
Ľubomír Feldek
My, čo si to všetko pamätáme, s chuťou čítame o tragikomických epizódach normalizačných rokov, obrázky previerok, čistiek, prefíkané dialógy v orwellovskom newspeaku. Osobitne fascinujúce sú reálie z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky a najmä zo „vzorovej“ krajiny Sovietov. Patria k najlepším pasážam Zóny nadšenia.
Anton Hykisch
Román Sezóna potkanov je odvážnejší ako Banášove predchádzajúce knihy, strhne čitateľa od prvých riadkov. Autor nepotrebuje pátos ani hanobenie minulosti, aby povedal pravdu. Jeho rozprávačský talent nenechá čitateľa ľahostajným. Sezóna potkanov nastavila zopár hlodavcom morálne pasce.
Alena Štrompová
