Jozef BOB od r. 1947 študoval na gymnáziu v Nitre, 1948 pokračoval na strednej škole v Čajkove a stredoškolské štúdiá ukončil v Leviciach (maturoval r. 1954), potom r. 1954 – 59 študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od r. 1959 pôsobil ako redaktor, 1967 – 68 šéfredaktor Kultúrneho života, 1968 – 69 redaktor Čs. televízie, 1969 – 95 redaktor a vedúci odboru producentských činností v Ústave zdravotnej výchovy, 1996 – 97 riaditeľ Domu slov. literatúry Národného literárneho centra, 1997 – 98 generálny riaditeľ sekcie umenia Ministerstva kultúry Slov. republiky, od 1999 šéfredaktor Literárneho týždenníka v Bratislave. Spočiatku sa venoval literárnej kritike mladej generácie a skúmaniu problematiky medzivojnovej slov. literatúry, ktorého výsledkom bola monografická štúdia Moderný tradicionalista Dobroslav Chrobák (1964) a antológia modernej slov. novely Čas medených tvárí (1969). Potom sa sústredil hlavne na tvorbu literárnych rozhlasových, televíznych a filmových scenárov. Podľa literárnych predlôh slov. spisovateľov napísal scenáre k televíznym filmom Smrť Pavla Duchaja (podľa diela M. Urbana), Červené víno (F. Hečko), Zbojnícky tanec (Ľ. Ondrejov) a Smrť chodí po horách (V. Mináč). Je autorom pôvodných televíznych a filmových scenárov zo života J. Kollára (Vzkriesenie Míny), A. Sládkoviča (Druhá láska) a Ľ. Štúra (Orol a lastovička), vydaných aj v knižnej podobe ako Ľúbostné siluety (1980). Podľa jeho scenárov sa realizovali aj široko koncipované viacdielne filmové projekty Povstalecká história (s V. Plevzom, 1984), Muži s plnou mocou, Roky prelomu (obe 1988) a Štúrovci (1991). K spracovaným životopisným historickým prózam, ktoré vyšli aj v samostatných rovnomenných knižných vydaniach, pribudli knihy Čas kniežat veľkomoravských (1998), Sedem osudových (2006) a beletrizované portréty slovenských generálov Generáli (2009), za ktoré získal Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za rok 2009.
