Hronského prozaické dielo, najmä jeho vrcholné romány Jozef Mak, Pisár Gráč a Andreas Búr Majster tvoria jednu z najvýznamnejších línií modernej slovenskej prózy. Vo svojich kratších prózach, ktoré vznikali na konci 20. rokov sa usiluje vystihnúť sociálne a psychologické črty dedinského života: už tu je zrejmé, že nad príbehom dominuje hlas rozprávača, príbehová irónia a zobrazovanie postavy v stave jej duševnej trýzne a utrpenia. V prvej polovici 30. rokov vychádzajú prvé veľké Hronského romány Chlieb a Jozef Mak. Sú napísané sugestívnym jazykom, s bohatstvom vnútornej expresie a psychologickou hĺbkou postáv. Začiatkom 40. rokov vychádza román Pisár Gráč a až v emigrácii vychádza jeden z kľúčových Hronského románov Andreas Búr Majster. Jozef Mak, „človek – milión“, vystupuje v autorovej koncepcii ako symbol odovzdanosti osudu, istej trpnosti, nie však rezignovanosti: jeho základným duševným stavom je utrpenie. Štylistickým špecifikom tohto i ďalších Hronského románov je oslovovanie postáv, ich zaklínanie, aby sa vymanili zo stavu pasivity a životnej ťaživosti. Kým v Jozefovi Makovi prevažuje pátos autora, v Pisárovi Gráčovi pristupuje k autorskému prejavu ironický podtón. Nad fabulou začína dominovať pozícia rozprávača, čomu zodpovedá aj autorské hodnotenie situácií, výjavov a postáv a celý román sa napokon vníma ako rozprávačský monológ. Dobová kritika označila Pisára Gráča za románový experiment a nevedela sa s ním vyrovnať. Vedomie Gráča – Hráča (lebo hra je podstatou tohto románu, tak ako moderného umenia vôbec) je chaotické, súvisí s celkovou nestabilitou obdobia, v ktorom dielo vznikalo. Je majstrovským predobrazom blížiacej sa vojnovej katastrofy. Už tu sa ohlasuje téma rozpadu osobnosti a straty domova, cudzinca vo svete, odcudzenosti človeka medzi ľuďmi. Téma osamelosti ľudského indivídua, straty základných istôt dosahuje myšlienkový i umelecký vrchol v románe Andreas Búr Majster, ktorý je zároveň štylizovaným odrazom dramatickej zmeny Hronského ľudskej situácie (nedobrovoľná emigrácia) i pokusom nájsť sa, nájsť oporu v stvárnení nadčasovej témy umenia. Tragický pocit života nachádza u Hronského výraz a aj isté zavŕšenie v románe Svet na trasovisku, kde sa vracia k vojnovým udalostiam na Slovensku. Dominuje tu téma násilia a utrpenia, spočívajúceho v neschopnosti komunikovať – jedna z podstatných tém literatúry 20. storočia. Slovenská problematika tak v Hronského rozprávačskom umení nadobúda univerzálnu platnosť a celé jeho dielo, spolu s novelami a poviedkami, dnes vnímame ako organickú súčasť európskeho románového dedičstva.
Anton Baláž
