Jozef GREGOR TAJOVSKÝ (manželka → Hana Gregorová, dcéra → Dagmar Gregorová-Prášilová), obč. m. Jozef Gregor. R. 1889 – 93 študoval na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom, 1898 – 1900 na obchodnej akadémii v Prahe. R. 1893 – 98 pôsobil ako učiteľ v Banskej Bystrici a v obciach na Horehroní a Považí (Horná Lehota, Lopej, Pohorelá, Podlavice, Kolárovice, Dohňany). R. 1900 – 01 úradník Vidieckej ľudovej banky v Trnave, 1901 – 04 Tatra banky v Martine, zároveň 1902 – 03 spoluredigoval Bielkove Ľudové noviny, 1904 – 10 účtovník Ľudovej banky v Nadlaku, 1910 – 12 vedúci filiálky Tatra banky v Prešove, 1912 – 14 tajomník Slov. národnej strany v Martine, kde po zastavení jej činnosti 1914 – 15 bol redaktorom Národného hlásnika. R. 1915 narukoval do rakúsko-uhorskej armády, odvelený na východný front, 1916 sa zapojil do čs. zahraničného odboja v Rusku (o. i. redaktor Čs. hlasov v Kyjeve a šéfredaktor Slov. hlasov), 1917 vstúpil do čs. légií, kde dosiahol hodnosť kapitána, 1919 sa cez USA vrátil do ČSR. R. 1919 – 20 sa prechodne usadil v Martine, od 1920 v hodnosti majora prednosta umiestňovacej legionárskej kancelárie v Bratislave, 1925 ako podplukovník Čs. armády odišiel do výslužby, od r. 1925 sa venoval iba literárnej činnosti. Jeden z vrcholných predstaviteľov slov. literárneho realizmu. Knižne debutoval zbierkami mravoučných poviedok Omrvinky, Z dediny (obe 1897) a Rozprávky (1900). Svoje krátke prózy Maco Mlieč, Apoliena, Mamka Pôstková, Mišo, Kosec Môcik a mnohé iné, zahrnul do zbierok Besednice, Rozprávky pre ľud (obe 1904), Smutné nôty (1907), Volebné rozprávky (1908), Lacná kúpa a predsa draho padla, Spod kosy (obe 1910), Tŕpky (1911) a Slovenské obrázky (1912). Autor zbierky poviedok s vojnovými motívmi Na front a iné rozprávky (1920), Rozprávky o československých légiách v Rusku (1920); ako spolutvorca modernej slov. realistickej drámy -autor - frašky Jej budúci (1898), hry Sľuby (1898), veselohry Ženský zákon (1901), drám Matka (1906), Nový život (1909), Hriech (1911), V službe (1911), Tma (1912), Statky-zmätky (1909), Smrť Ďurka Langsfelda (1923, druhá verzia 1932), Blúznivci (1934), Hrdina (1938), hra Sokolská rodina vyšla až ako súčasť súborného Diela 6 (1958). Jeho dramatické práce tvoria od svojho vzniku až doteraz organickú časť repertoára slov. profesionálnych i ochotníckych divadiel. Venoval sa aj politickej a kultúrnej publicistike, autor publikácií Malý kultúrny zemepis Slovenska a Malý kultúrny zemepis východného Slovenska (obe 1919), prekladal z ruštiny (A. P. Čechov, L. N. Tolstoj).
