Jozef KNITKA (dcéra → Mária Bátorová) r. 1931 – 35 študoval na učiteľskom ústave v Leviciach, 1942 získal učiteľskú spôsobilosť v Bratislave. R. 1935 – 40 učiteľ na viacerých miestach (Sklené Teplice, Mlynský Sek, Prosné, Turzovka, Zákopčie, Horelica a inde), 1941 – 43 v Čadci, 1944 väznený v Ilave, účastník SNP a partizánskeho hnutia, 1945 predseda Okr. národného výboru a školský inšpektor v Čadci, 1946 – 51 riaditeľ Strednej dievčenskej školy v Trenčíne, 1951 – 55 vo vyšetrovacej väzbe a nezamestnaný, 1955 – 57 učiteľ v Zákopčí, 1958 – 70 v Čadci. Písal básne a prózy, debutoval románom Krížové štácie (1949). V období kultu osobnosti bol vylúčený z literárneho diania, neskôr novely a poviedky v rozhlase (1969/70), väčšina jeho prozaických prác ostala v rkp., a vyšla až po roku 1989, keď ho rehabilitovala Školská správa v Bratislave s Spolok slovenských spisovateľov. Ako samizdat vyšla jeho zbierka noviel Útek z rakvy (1991). Reedícia Krížové štácie a nepublikované povstalecké poviedky vyšli v knihe Transfúzia Múrom proti hlave (Múzeum v Čadci 2012), zbierka troch rozsiahlych noviel Toreadori (Bratislava 2019).
