Jozef HVIŠČ v r. 1951 – 55 študoval rezbárstvo na Vyššej škole umeleckého priemyslu, 1957 – 61 slovenčinu a poľštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1954 – 55 rezbár v Závodoch umeleckého priemyslu v Moravských Budějoviciach, 1955 – 57 výtvarník v Ústredí ľudovej umeleckej výroby, 1961 – 66 pracovník Čs.-sovietskeho inštitútu SAV, 1966 – 73 Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV, 1973 – 90 Literárnovedného ústavu SAV, zároveň od r. 1972 prednášal teóriu a dejiny poľskej literatúry, od 1990 vedúci Katedry slovanských filológií Filozofickej fakulty UK v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí ako emeritný profesor. Venuje sa výskumu poľsko-slov. literárnych vzťahov od najstarších čias po súčasnosť, ako aj teoretickým a metodologickým otázkam komparatistiky najmä na materiáli z poľskej a slov. literatúry, ďalej dejinám poľskej kultúry a literatúry. Z tejto oblasti publikoval monografie a štúdie Epické literárne druhy v slovenskom a poľskom romantizme (1971), Poľská literatúra v slovenskej literárnej vede a kritike (1972), Vzťahy a súvislosti slovenskej a poľskej literatúry (1996). Vyvrcholením jeho bádateľských úsilí sa stalo dielo Slovensko-poľské literárne vzťahy 1815 – 1918 (1991). Vydal príručky a štúdie Poľská literatúra, Kontinuita romantizmu (obe 2001), Vývin a význam slovensko-poľských vzťahov (2003), Óda na mladosť (2004). Autor vysokoškolských príručiek Úvod do dejín a kultúry Poľska (so Š. Ondrušom, 1983) a Dejiny poľskej literatúry (1986). Propagátor poľskej kultúry a literatúry, autor doslovov v slov. prekladoch poľských spisovateľov. Z poľštiny prekladal poéziu, prózu i literárnovedné práce (K. Brandys, S. Dygat, S. Grochowiak, J. Harasymowicz, Z. Herbert, T. Konwicki, W. Nawrocki a i.), časopisecky uverejnil okolo 250 prekladov z poľskej literatúry. Popri literárnej komparatistike a polonistike vynikol ako jeden zo zakladateľov slov. teoretickej genológie, napísal monografie Problémy literárnej genológie (1979) a Poetika literárnych žánrov (1985), encyklopedicky koncipovanú publikáciu Slovenská historická próza (1988). Zaoberal sa aj dejinami a postavami slov. literatúry 19. a 20. stor. v prácach Literárny vývin Jána Čajaka ml. (1975), Básnická cesta Milana Lajčiaka (1988), Poetický prológ Milana S. Ďuricu (1995), autor biografickej eseje o J. Kalinčiakovi Kam oko nedosiahne (1999), spoluautor knihy Biele miesta v slovenskej literatúre (1991). Ako editor pripravil na vydanie výbery z poézie Ľ. Kubániho Prikovaný k zemi (1987) a G. Zvonického Chcem sa ti ozvať (1993), ako aj antológie Žltá ľalia (1975), Stojí, stojí mohyla (obe s C. Krausom, 1978) a Na rodnom grunte (1995).
