Jozef Karika

15. 11. 1978
Brezno
Žáner:
esej, literatúra faktu, próza, iné

Komplexná charakteristika

Jozef Karika debutoval ako autor internetových stránok Garden of Magick, v printovej podobe príspevkami v časopisoch Konton Magazine (USA), ritskom periodiku Chaos International Magazine a nemeckom Instrumental. Autor sa v počiatkoch publikačnej činnosti sústreďoval v rámci žánra literatúry faktu najmä na tematiku mágie.
Zborník The best of Konton Magazine (2006) medzi najlepšími z článkov časopisu Konton  obsahuje tri eseje Jozefa Kariku How to charge sigils by porn and other nice techniques, Shattering the Self-image a Postmodern Magick.

V publikácii Mannifesting prosperity (2008) - britsko-americkej antológii esejí o experimentálnom prístupe k peniazom, majetku a finančnej sfére - sa nachádza esej Jozefa Kariku o personalizovanom prístupe k trhom a finančným inštitúciám.

V zborníku prednášok Magie dnes (2008) publikoval autor štúdiu pod názvom Mágia v postmodernizme. Text vznikol na základe prednášky, ktorá sa stala v letnom semestri  na pôde Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe súčasťou cyklu Magie dnes. Základnou myšlienkou tohto cyklu bolo predstaviť fenomén mágie v jeho súčasných aspektoch akademickej verejnosti.
Následne v knižných publikáciách Karika uchopil problematiku mágie v širokom kontexte – od jej slovanských koreňov (Slovanská magie) , po vzťah k súčasnej realite (Mágia peňazí) a filozofii (Zóny stínu). Využitím techník intuície sa autor v týchto prácach vedome usiluje prekonať limity diskurzu náučných textov. Namiesto záverov a jednoznačných tvrdení koncipuje text ako sieť hľadania a bludisko. Inšpirácia traktátovou literatúrou stredoveku, baroka a raného romantizmu, vrátane znejasňovania žánrových a štýlových hraníc je očividná.

Ako zamestnanec Liptovského múzea v Ružomberku a aktívny publicista vytvoril niekoľko prác týkajúcich sa dejín mesta. Do publikácie 100 rokov Černovskej tragédie 1907-2007, (2008) - prispel kapitolou o otvorení novej expozície Život a dielo Andreja Hlinku v Liptovskom múzeu za účasti Jána Slotu a ministrov vlády, v ktorej slovom i vizuálne (súčasťou publikácie je záznam spomenutej akcie na cd-nosiči) dokumentoval podoby novodobej mytizácie a ritualizácie kultu. Patrí k členom autorského kolektívu Monografie mesta Ružomberok, (2009), zostavil fotografickú prílohu publikácie.
Karikove beletristické práce nadväzujú na myšlienkové podhubie vlastnej literatúry faktu. Autor v nich mapuje temnú, pudovú stránku univerza. V umeleckej praxi demonštruje techniky kreatívneho využitia deštruktívnych obsahov ľudského podvedomia načrtnuté v publikácii Zóny stínu. Počiatky autorovej poviedkovej a esejistickej tvorby mali výrazne experimentálny charakter. Karika sa v nich zameriaval predovšetkým na vytváranie postmodernistických textových koláží zlučujúcich inak nezlúčiteľné a nesúmerateľné diskurzy a prístupy. Vedľa seba kládol prísne metodické postupy a poznatky rôznych vedeckých disciplín, spolu s výrazným momentom iracionálna, snových rozmerov bytia a intuicionizmu. Nevyhýbal sa pritom ani inšpirácii z obskúrnejších zdrojov, akými sú napríklad rôzne duchovné tradície minulosti či tvorbe autorov ako Howard P. Lovecraft, Aleister Crowley, Carlos Castaneda, Kenneth Grant, William S. Burroughs, Terry Pratchett… Filozofické východiská mu poskytovali prevažne diela existencialistov (Sartre, Camus, Heidegger), Nietzsche a postmodernistická filozofia (Foucault, Derrida). Sám sa hlási predovšetkým k odkazu experimentálnych mysliteľov, akými sú Ramsey Dukes, Peter J. Carroll, Robert A. Wilson, Hakim Bey a ďalší. Vo svojom experimentovaní s významom textu v postmodernej spoločnosti používal techniky striedania paradigiem, rôzne alter-egá, postupy textovej liberácie, dočasnej viery, mystifikáciu a prvky výstrižkovej metódy. Prvé poviedky autor publikoval v literárnom magazíne Rak.

V druhej fáze autorovej tvorby je badateľný príklon k príbehovosti. Karika sa s hororovými poviedkami úspešne zúčastňuje na súťaži Cena Fantázie, publikuje v žánrovom periodiku Fantázia. Aktuálne je vďaka šiestim románom považovaný za jedného z popredných predstaviteľom moderného hororu a trileru v slovenskej literatúre. Jeho dynamické prózy prostredníctvom vzrušujúceho deja a hutných dialógov prinášajú masovým čitateľom autorom precízne štylizovane s chirurgickým zmyslom pre odstup vypointovanú dávku masáže relaxačného napätia. Spomenuté žánre populárnej literatúry však poskytujú tvorcovi len kulisy, osnovu a odrazový mostík pre širšiu koncepciu noeticky hlbších zámerov. Karika, podobne ako v najkvalitnejšej časti produkcie jeden z jeho nesporných vzorov Stephen King, v druhom hlbšom pláne svojich próz nepíše iba horory s prízračnou atmosférou reálií Ružomberka a jeho okolia (poviedková tvorba, román Strach) či trilery z prostredia mafie (voľná trilógia V tieni mafie), či koncentračných táborov druhej svetovej vojny (dilógia Na smrť), ale knihy o strachu ako o všadeprítomnom pude, ktorý ovplyvňuje správanie každého z nás. Prerod Michala Harvana z tichého študenta filozofie na mafiánsku kreatúru bez duše a srdca v debutovom románe svojou iracionalitou vyráža dych. A predsa práve preto ostáva presvedčivý ako výpoveď o hĺbke a blízkosti pokušenia zla. Vo víre napínavých udalostí bojujú hrdinovia o svoju identitu na pomedzí kladného a záporného. Karikove príbehy teda roztláčajú hranice reality koncipovaním grotesknohrôzostrašných alternatív histórie/súčasnosti a budúcnosti v „mafiánskej“ trilógii nielen zvonka, ale i zvnútra. V podtóne tieňohry tušeného podvedomia nás uvádzajú do sveta symbolov, prerastajúcich do príšer viny a trestu, často konkrétne stelesňované vedľajšími postavami psychopatov. Karikov Michal Harvan, ústredný protagonista debutového románu, poskytuje mrazivo presnú výpoveď o citovom a myšlienkovom rozpoložení časti autorovej generácie vychovanej a čiastočne sformovanej jedným spoločenským systémom, žijúcej však v systéme druhom. Náhla fantazmagorickosť premeny hrdinu zrkadlí dobu. A naopak. V rámci Karikovej myšlienkovej koncepcie odčitateľnej z románov sú dejiny nezrozumiteľným sledom viac či menej hrôzostrašných udalostí, teda hororom. Historiofilozofická vízia minulosti ako démonické prekliatie, ktoré nás neprestajne o osudný kus predbieha, sa vinie ako ponorná rieka celkom tvorby autora a dodáva mu ponurú a desivú hĺbku.

Jozef Karika teda prekračuje nielen hranice žánrov, ale i úrovní. V podobe oddychovej literatúry ponúka najvážnejšie mysliteľné a predstaviteľné témy napísané spôsobom schopným na rôznych úrovniach osloviť široký okruh čitateľov.

Miloš Ferko