Jozef M. Kirschbaum študoval v rokoch 1925 – 1933 na gymnáziách v Nitre, Ružomberku a v Košiciach, 1933 – 1938 právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave a 1934 – 1935 na univerzitách vo Varšave a v Krakove, 1941 – 1942 politické vedy na univerzite v Ríme, 1950 – 1954 slavistiku na univerzite v Montreale. V rokoch 1938 – 1939 bol hlavný veliteľ Akademickej Hlinkovej gardy, šéfredaktor časopisu Nástup a osobný tajomník F. Ďurčanského, 1939 – 1940 generálny tajomník Hlinkovej slov. ľudovej strany v Bratislave, 1941 – 1942 zástupca vyslanca a legačný radca na vyslanectve Slov. republiky v Taliansku, 1942 – 1945 charge d’affaires slov. vyslanectva v Berne, 1945 – 1948 zástupca Slov. ligy v Amerike pri Medzinárodnej organizácii pre utečencov (IRO) v Ženeve, 1948 – 1949 žil v Ríme a v Ostii, 1949 sa vysťahoval do Kanady, 1951 – 1962 prednášal slavistiku na univerzite v Montreale, 1962 – 1970 v Toronte a v Ottawe, napokon 1970 – 1975 na Univerzite St. Michael v Toronte. Od roku 1975 žil na dôchodku vo Willowdale (Ontario, Kanada). Od roku 1927 publikoval početné básne, črty, poviedky, literárne kritiky, recenzie a úvahy časopisecky (Rozvoj, Slovenka, Svojeť, Pero a i.). Od roku 1935 sa viac venoval politickej publicistike, vydal knihu dokumentov o tragickom osude Slovákov na južnom Slovensku okupovanom horthyovským Maďarskom Krvácajúca hranica (1940). V exile sa venoval slovakistickému i širšiemu slavistickému výskumu, napísal literárnovedné a kultúrnohistorické monografické štúdie a úvahy o Ľ. Štúrovi, A. Bernolákovi, P. J. Šafárikovi, o literatúre cyrilo-metodského obdobia, o panslavizme v slov. literatúre a i., autor syntetických diel Slovak Language and Literature (1975) a Slovak Culture Through the Centuries (1978). V oblasti všeobecnej histórie sa prezentoval populárno-náučnými knihami z novších slov. dejín, poznačenými výraznou politickou angažovanosťou.
