Najúspešnejšou knihou roku 1933 je nesporne Nižnánskeho román Čachtická pani. Kniha vyšla v krátkom čase v dvoch vydaniach, bola preložená do maďarčiny, vyjednáva sa údajne o jej sfilmovaní a práve vychodí v zošitovom vydaní po česky. Šťastie, že tu bol pred ňou Živý bič. Inak by sme si museli zúfať nad spôsobom, ktorým slovenská literatúra preniká do sveta... Autor Čachtickej panej je zároveň autorom zbierky básní, ktorú svojho času prijala kritika, dalo by sa povedať, skoro nadšene.
Dobroslav Chrobák
Trvalý čitateľský úspech historicko-dobrodružných románov Joža Nižnánskeho vyplýva predovšetkým z tesného kontaktu medzi interným systémom obsahových zložiek textu s čitateľskými návykmi v mimotextovom prostredí. Vieme, že literárne dielo vzniká výberom z množiny javov, jestvujúcich ako panoráma zobrazovanej doby. Sem patrí napríklad geografické umiestnenie príbehu, sociálne vzťahy, politicko-spoločenské pomery, kultúrny a duchovný kolorit, spoločenské zvyky a pod. Tieto javy sa môžu stať spomínanou panorámou – námetom (obsahom) literárneho diela. Autor historicko-dobrodružného románu pritom môže a nemusí brať ohľad na kvalitu vzťahov medzi realitou a dielom. Jeho vzťah ku skutočnosti môže byť, ako vieme, historicky presný, môže však byť aj voľný, nadľahčený, prístupný, účelovo zjednodušujúci; teda môže byť analytickým pohľadom na dejiny, alebo ich idealizovaným, heroizovaným obrazom, kde sa história stáva javiskom, priestorom na rozvíjanie vzrušujúceho avantúrneho, akčného zaujímavého deja. A práve tento prípad je charakteristický pre historicko-dobrodružné romány Joža Nižnánskeho.
Ivan Sulík
Ak by si dal niekto námahu, možno by zistil, že medzi básnikom Jožom Nižnánskym a medzi prozaikom Jožom Nižnánskym nie je až taká nepreniknuteľná priepasť, ako by sa zdalo. Aj v jeho poézii nájdeme romantický pohľad upretý do minulosti a fascináciu minulosťou (sedliackou), ktorá sa v románoch pretransformovala do témy, tematizovala sa. Aj v jeho poézii sa presadila túžba po spravodlivosti (najmä sociálnej), taká výrazná v historických románoch, i nádej na lepší život či nový svet. Tých styčných bodov by sa našlo viac, veď napokon nešlo o dvoch autorov, ale o jedného.
Vladimír Petrík
Nižnánskeho romány, spadajúce hlboko do čias predtelevíznej epickej kultúry, stali sa obľúbenou, takmer spontánne obligátnou lektúrou niekoľkých po sebe nasledujúcich čitateľských generácií na Slovensku.
Stanislav Šmatlák
