Jozef Pavlovič photo 1

Jozef Pavlovič

13. 6. 1934
Veľké Kostoľany
—  11. 10. 2020
Žáner:
dráma, odborná literatúra, poézia, pre deti a mládež, próza, scenáristika

Komplexná charakteristika

Jozef Pavlovič patrí k druhej povojnovej vlne autorov pre deti, do ktorej literárna kritika a história slovenskej literatúry zaoberajúca sa touto špecifickou oblasťou literárnej tvorby zaraďuje spolu s ním K. Jarunkovú, E. Gašparovú, Ľ. Feldeka, M. Válka, J. Blažkovú a I. Navrátila. Prvé básne pre deti publikoval časopisecky. Debutoval zbierkou tradičných riekaniek pre deti Pri potoku, pri vode, v ktorej prejavil schopnosť experimentovať s jazykom a metaforou, spájajúc pritom modernú poéziu s tradičnou jednoduchosťou drobného príbehu či vtipnej básnickej momentky. Hneď od začiatku začal už udomácnené témy detskej lyriky obohacovať o nové prvky – humor a hru so slovom. Jeho básne sú tematicky pestré: od prírodných motívov až po moderné civilizačné javy. Vtipným spôsobom reagujú na okolitý svet, na svojrázne detské výpovede. Príznačné sú pre ne melodickosť, rytmus, zvukomalebnosť, princíp hry, fantázie, humoru a básnickej obrazotvornosti. Ako básnik sa naplno prejavil v riekankách pre najmenších. Popri prírodných motívoch neobchádza v nich ani moderné civilizačné javy, pričom využíva tvorivú prácu s jazykom, najmä svojráznu metaforickú detskú výpoveď a frazeologizmy, ktoré bývajú zdrojom humoru a komiky. Široké uplatnenie jazykovej hry: kalambúrov, prešmyčiek, hádaniek, prekrúcačiek uplatnil v prozaickej knihe Lov slov, ale i neskôr v knihách Hádali sa hádankyHlavolamy, čo zvládneme hravo samiZábavné oriešky pre bystré hlavičky. Na označenie estetického princípu tvorby „novej vlny“,  do ktorej autorsky patrí, sa zaužíval pojem „detský aspekt“. Prínosom do vyhraneného programu poézie „detského aspektu“ boli najmä jeho knižky O usilovnom kolieskuVeselá abeceda (obe 1963), Odlsovadoslova (1965) a Príhody na divoko (1970). V jeho básnickej, prozaickej a scenáristickej tvorbe sa stretáva tradičná a moderná tvorivá línia, dominuje v nej šikovné narábanie so slovom, personifikované rozprávanie, humorne akcentované príbehy. V prozaickej tvorbe sa venuje animovaným, parodickým alebo anekdotickým humorným rozprávkam. Animované zvieracie postavičky a oživené veci vytvárajú v jeho podaní kamarátske vzťahy. Osobitný význam v jeho tvorbe majú prózy pre školskú mládež, v ktorých sa zameral na zvukovú stránku jazyka a vtipným spôsobom sprostredkoval deťom poznávanie písmen, rozlišovanie hlások a jazykovú hudobnosť. V jeho tvorbe sú zastúpené aj metaforické hádanky, hlavolamy a jazykové rébusy. Striedajú sa v nej kombinačné schopnosti s hravou imagináciou, niekedy aj s monotónnosťou opakovania. Pre deti je to však autor zrozumiteľný, blízky jednoduchému detskému chápaniu sveta, aj didaktický v tom zmysle, že detského čitateľa učí narábať s jazykom, podnecuje v ňom tvorivosť pri hre so slovami a učí chápať základné hodnoty života a umenia.

Anna Šikulová