Jozef Puškáš je autorom analytickej, intelektuálne reflexívnej prózy s opakujúcimi sa motívmi ohrozenia človeka v jeho biologickej i psychickej sfére. Naoko malicherné vonkajšie príčiny sa vo vnútornom svete postáv práve vďaka ich sebaanalyzujúcemu pohľadu rozrastajú do vážnych dôsledkov. Využíva rozličné žánrové varianty prózy od psychologickej poviedky cez sci-fi, horor až po grotesku, často narába s hyperbolizáciou a prekvapivými pointami. V poviedkach i novelách sa Puškáš prezentuje ako prenikavý objavovateľ paradoxov života, znalec ľudskej psychiky a nekompromisný obnažovateľ nežiaducich, neraz tragických dôsledkov zdanlivo súkromného a nevinného správania súčasníkov. Pôvab jeho tvorby násobí cit pre mikropozíciu a funkčnosť detailov, majstrovstvo skratky a hutnej vety a v neposlednom rade aj jemná, ale presne mieriaca irónia. Spoločensko-historické motivácie sú v poviedkach potlačené, v popredí viac stoja v novelistickej a románovej (ale aj scenáristickej) tvorbe. Precíznosťou analýzy, nekonvenčnosťou i tvarovou presnosťou zaujíma Puškáš osobité miesto v slovenskej próze.
