Jozef ŠELEPEC v r. 1952 – 55 študoval na ukrajinskej Jedenásťročnej strednej škole vo Svidníku, 1955 – 59 na Vysokej škole pedagogickej v Prešove, po jej skončení pôsobil ako pedagóg na Strednej zdravotníckej škole v Prešove, od 1962 na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika. Po 1968 prenasledovaný, prepustený zo zamestnania, od 1970 pracoval v Slov. knihe, neskôr v Št. vedeckej knižnici v Prešove. R. 1990 rehabilitovaný, vrátil sa na pôvodné pracovisko, terajšiu Prešovskú univerzitu. Debutoval veršami v zborníku Molodi holosy (1956, 1958), neskôr v zborníku mladých básnikov Vosmero (1963), v časopise Družno vpered a v literárnom almanachu Dukľa. Knižne debutoval zbierkou Ščo v serci mojemu (1961) a básnickou zbierkou určenou deťom Kvity (1964). Autor básnických zbierok Lystopad (1968), pre deti Čo hovorí slnko (1985) a básnickej z bierky Schyly i veršiny (1988). Venuje sa aj vedeckovýskumnej, literárnovednej a bibliografickej práci, vydal Východoslovenské tlače do roku 1800 v ŠVK Prešov (1985), Súpis prekladov ukrajinskej literatúry na Slovensku 1945 – 1984, Súpis ukrajiník v slovenskej tlači 1945 – 1984 (obe 1986), Bibliografia Svojiny, Bieloruská literatúra na Slovensku po r. 1945, Ján Zambor (všetky 2000), Tlače ruskej, ukrajinskej a bieloruskej emigrácie vo fondoch ŠVK v Prešove (2007) a i. súpisy a bibliografie, jazykovedné a literárnovedné komparatistické štúdie o slov.-ukrajinských literárnych a kultúrnych vzťahoch.
