Jozef ŠKULTÉTY v r. 1863 – 68 študoval na gymnáziách v Rimavskej Sobote a v Revúcej, kde 1868 – 71 absolvoval aj učiteľský ústav, r. 1872 získal učiteľsky diplom v Kláštore pod Znievom, 1874 - 76 študent učiteľského ústavu v Budapešti. R. 1871 – 73 učiteľ v Sučanoch, 1873 – 74 vo Vrútkach, 1877 – 79 pracovník školského inšpektorátu v Rimavskej Sobote, 1879 – 81 úradník banky Slávia v Martine, od 1881 redaktor periodík: 1881 obnovil s Vajanským Slov. pohľady, 1890 – 1916 ich redaktor, 1881 - 1919 redaktor Národných novín, po 1916 ich zodpovedný redaktor i redaktor ďalších periodík. R. 1919 – 40 správca Matice slov. v Martine, súčasne prednášal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1871 debutoval v almanachu Napred, 1871 – 86 publikoval rozprávky, poviedky, črty a besednice v dobových časopisoch. Prozaické ambície, slovanská a rusofilská orientácia ovplyvnili jeho prekladateľskú a redakčnú činnosť. V Slov. pohľadoch sa zaslúžil o uvedenie diel popredných ruských spisovateľov, slovanských a inonárodných autorov. Venoval sa literárnokritickej práci, interpretácii diel realistickej generácie (Hviezdoslav, Vajanský, Kukučín, Šoltésová, Vansová, Tajovský, Timrava, Podjavorinská). Poznatky o slov. kultúrnom vývine rozširoval v životopisných portrétoch, nekrológoch i pramenných materiáloch. Zaslúžil sa o objektívne zhodnotenie významu bernolákovcov, osvetlil význam druhej bernolákovskej generácie na čele s M. Hamuljakom, jeho spolupráce s J. Kollárom a P. J. Šafárikom. Stálu pozornosť venoval štúrovskej generácii (J. Botto, S. Chalupka, J. Kráľ, A. Sládkovič). Súhrnný pohľad na literárny vývin na Slovensku podal v Dejinách slovenskej literatúry koncipovaných pre maďarské publikum (1911, v slovenčine 1968). Výber z literárnohistorických prác vydal pod názvom O Slovákoch (1928). V práci Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života (1920) načrtol slov. dejiny od začiatku národného obrodenia po prvú svetovú vojnu. Jeho práce súborne vyšli v rozsiahlom 7-zv. Diele (1984 – 92).
