Jozef TATÁR v r. 1970 – 74 študoval na gymnáziu v Turčianskych Tepliciach, 1974 – 78 na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. R. 1978 – 97 učiteľ a riaditeľ na základnej škole v Mošovciach, od 1997 pedagóg na Katedre slovakistiky Filologickej fakulty, od 2001 na Katedre slov. jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, súčasne od 1998 šéfredaktor štvrťročníka Filologická revue. Od roku 2008 docent na Katedre slov. jazyka a literatúry Fakulty humanitných vied UMB, teraz na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty UMB. Debutoval básnickou zbierkou Vítanie hosťa (1986), po nej nasledovali zbierky Zajtra (1989) a Rodostrom v jeseni (1996). Autor veršov pre deti Nehádaj sa, uhádni (1990), Kto ma uhádne (1998) a regionálnych povestí Živý poklad (1994), Sokoliar (1997) a Turčianske povesti (1999). V oblasti literárnej vedy sa prezentoval prácami Básnická medzigenerácia (2002), Básnik a láska (2006). Autor publikácií Povesť v regióne – región v povesti (2001), Interpretačné minimum (2002, s J. Lomenčíkom), monografie Sklabinský hrad (1997), Kaľamenová 1240 – 2000 (2000) a publikácie Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnej mozaike (2003).
Básnik, prozaik, literárny vedec a pedagóg Jozef Tatár je vysokoškolským pedagógom na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystric.i Bol šéfredaktorom štvrťročníka Filologická revue aj členom redakčnej rady Novej Filologickej revue, časopisu o súčasnej lingvistike, literárnej vede, translatológii a kulturológii. Jeho literárne aktivity sú veľmi široké. Je autorom lyrických básnických zbierok, debutoval roku 1986 zbierkou Vítanie hosťa, ale aj dvoch knižiek veršíkov pre deti. V prozaickej tvorbe sa sústredil na povesťový žáner a vydal zbierky povestí Živý poklad, Sokoliar, Turčianske povesti. Umeleckú literatúru nielen píše, ale predstavil sa aj ako editor a vydavateľ v svojom súkromnom vydavateľstve Doma, v ktorom sa zameral na pôvodnú slovenskú tvorbu. Úspešne si vyskúšal aj žáner literatúry faktu malými vlastivednými monografiami Sklabinský hrad či Kaľamenová, ale aj napríklad pri monografii Štvrtá kniha o Mošovciach, v ktorej sú zozbierané výsledky predovšetkým kultúrnohistorického a vlastivedného bádania spätého s týmto turčianskym mestečkom, rodiskom Jána Kollára a miestom, kde Jozef Tatár žije.
Jeho hlavným záujmom je však literárna veda. Publikoval množstvo štúdií, článkov a recenzií tak v domácich, ako aj v zahraničných literárnych časopisoch a zborníkoch. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa orientuje na interpretácie literárnych textov 2. polovice 19. a 20. storočia, na literárne „medziobdobia“ a literárnokritickú činnosť. Knižne vydal práce Básnická medzigenerácia, Básnik a láska a monografiu Z poézie troch storočí, v ktorej sa usiluje o interpretačno-poetologické priblíženie sa k textom renomovaných i menej známych slovenských básnikov. Najnovšou monografiou je Umelecký profil Štefana Krčméryho.
