Jozef Urban photo 3

Jozef Urban

29. 11. 1964
Košice
—  28. 4. 1999
(pri Detve)
Žáner:
esej, literárna veda, poézia, pre deti a mládež, rozhlasová tvorba, iné

Napísali o autorovi

Urban je básnik predovšetkým intelektu. Jeho emócie majú skôr podobu podchladených vášní (erotika, sex). Jozef Urban rovnako cíti, že ním vytvorený portrét Doriana Urbana je mu už pritesný, ale obavy pred prehodnocovaním seba samého, pred opustením ulity sebapredstavy, ktorá úspešne žije v čitateľskej pospolitosti, skrátka, tento strach je silnejší. Bravúrne používanie viazaného verša, dobrovoľné navlečenie si oceľovej košele sonetového venca – to všetko je len analgetikum, dúhové dymové clony, ktoré majú zastrieť tento strach.

Maroš Bančej

Jozef Urban vstúpil do slovenskej poézie razantne: za básnický debut z r. 1985 dostal Kraskovu cenu. Razantne a zároveň paradoxne znel aj titul prvotiny: Malý zúrivý Robinson. Paradox zostal jeho pracovným nástrojom aj naďalej. V debute sa dvadsaťročný mladík lúči s farebným svetom detstva a vstupuje do sivej dospelosti... Urban poslednej básnickej knihy Snežienky a biblie ("symboly jari a viery", večne sa opakujúcej prírody a metafyziky kultúry) je už dospelým a všestranne vyspelým tridsiatnikom... Intelekt a racionalita vstúpili do Urbanovej poetiky. Nemá rád pološero, významovú rozplývavosť, tajomné zákutia, ktoré kamuflujú hĺbku. Je jasný a ostrý ako britva. Môže si to dovoliť, lebo prenikol dovnútra vecí, ktoré sa týkajú človeka. Je v tom skúsenosť i poznanie, oboje servírované presným a hutným jazykom, v ktorom sa darí irónii a sebairónii, sarkazmu i trochu hranej skepse, ale keď na to príde, i "opravdovosti" a napokon aj veľkému slovu.

Vladimír Petrík

Urban sa nebojí veľkých slov. Láska, Život či dokonca Pravda sú uňho neoddeliteľnou súčasťou prežívania každodenných vecí. Nielen medzi vznešeným a profánnym, ale aj medzi všade striehnucim gýčom a skutočným umením sa darí Urbanovi pôsobivo balansovať. Dôležité je, že tentoraz z tohto úzkeho koridoru, ktorý tvorí priestor lyrickej výpovede, ani raz nevybočí. Rovnováhu dokáže nájsť aj medzi súkromným, či – lepšie povedané – vnútorným a tým, čo tento vnútorný priestor ovplyvňuje – teda svetom osobných a spoločenských vzťahov...

Peter Darovec