Jozef Zavarský

16. 5. 1916
Šúrovce-Varov Šúr
—  3. 10. 1983
Kežmarok
Pseudonym:
Babina Nina, Jozef Gallov, Karol Chvojka, Jožo Koreň, Jozef Stanislav, Záboj, Peter Zvoník
Žáner:
esej, pre deti a mládež, próza, rozhlasová tvorba

Životopis autora

Jozef ZAVARSKÝ, syn → Teofil Klas. R. 1928 – 36 študoval na gymnáziách v Trnave, Ružomberku a v Košiciach, 1936 – 39 na Filozofickej fakulte UK, 1962 – 64 absolvoval štúdium na priemyselnej škole, 1971 – 73 kurz estetiky v Bratislave. R. 1936 – 39 redaktor Slov. pravdy, 1940 – 45 jej šéfredaktor, medzitým 1939 – 40 redaktor Slov. politiky, súčasne 1940 – 42 zodpovedný redaktor Katolíckych novín, 1941 – 45 redaktor Knižnice Andrej a Knižnice Slov. politiky. R. 1945 – 46 vo vyšetrovacej väzbe, spod obžaloby oslobodený, 1946 – 48 akvizíter denníka Čas, 1946 – 51 redaktor Vydavateľstva, resp. denníka Práca, 1951 – 52 Ľudu, po politických previerkach preradený do výroby, 1952 – 65 montér a zámočník na rozličných miestach Slovenska i v Prahe, 1965 – 67 vedúci dielne Inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu, 1968 voľný novinár, 1968 – 76 redaktor Večerníka v Bratislave, od 1976 na dôchodku. Autor knihy národnopolitických úvah Chceme žiť (1940), románu Bratia Grňovci (1941), knihy rozprávok Vlnka (1948), rozhlasovej hry Repári (1952). Preložil a zdramatizoval poviedky K. Paustovského. Zbieral materiál k životu a dielu J. Hollého s úmyslom napísať o ňom román, zámer sa mu však nepodarilo realizovať. Ako novinár sa zameriaval na politiku i náboženskú problematiku, uverejňoval fejtóny, poviedky, črty a i. žánre, venoval sa aj písaniu osvetovej zdravotníckej literatúry.